Áno, nepáči sa mi ak ktokoľvek znižuje vážnosť práce mojej, alebo niekoho iného. Či už vedome, alebo tým, že ani netuší o čom hovorí. Vybral som si ju, mám ju rád, baví ma a dáva mi všetko, čo som od svojho zamestnania očakával. Odtrháva ma síce od rodiny, ale ma svoju krásu, ktorú asi dokáže pochopiť len ten, kto takýto život žije a má svoju prácu rád. Minimálne tak ako ja.
V mladosti asi svet a diaľky lákali kohokoľvek a šoférov kamiónov som obdivoval asi stále.Boli to PÁNI šoféri. Ich rodiny boli stále poobliekané v značkových veciach pašovaných zo „západu" a mal som pocit, že sú akceptovaný celou spoločnosťou. Možno im časť ľudí závidela, ale bolo to len tým, že netušili čo táto práca obnáša. A myslím, že tak nejako je to aj dnes. Akurát, že sme obludy, hovädá, nenažranci a odpad a slaboduchý IQ-ači.
365 dní v roku na cestách, vstávať ráno bez rodiny, prípadné poruchy v čase i nečase, podlomené zdravie (krčná chrbtica), zlé trávenie, nakládky, vykládky, zápchy... s tým sa v tomto povolaní stotožní asi každý z nás. Ten čo za volant patrí. S buzeráciou zo strany dispečerov, šéfa, výpalným policajtov už asi menej, ale aj to sa zvládnuť dá. Ale s čím sa neviem stotožniť, je absolútna neúcta asi každého, kto kamión videl akurát tak na ceste, prípadne v televízii. To neustále ponižovanie, akoby sme boli a mohli za všetko zlo tohto sveta. Aj pri mýte. Štrajkujú autodopravcovia a zlosť si každý vybíja na vodičovi. Ten je na očiach, ten za to môže...
Nemôže. Jeho tam poslali. Ten kamión nie je jeho. Nemôže si svojvoľne postávať na Rožňavskej, aby vyjadril vôľu svojho nadriadeného. Aj keď všetci tam stáli a „bojovali".A časť národa sa spojila a vyjadrila protestom nesúhlas. Konečne. Len v tých vodičoch horel falošný plameň toho, že bojujú za niečo pre seba.
Potešilo. Potešilo aj to, že na Slovensku konečne vyjadrila svoj názor početnejšia skupina ľudí. A bolo ich vidieť. Že mýto nezapadlo prachom, ako mnohé iné prešľapy tejto alebo minulej vlády. Že časť národa konečne zdvihla hlavu a ja som si začal myslieť, že nie sme ten baraní národ, ktorý prijíma všetko z hradu a od vlády ľahostajne, odhodlane a ponížene, ako Božie zákony. A takto som tento protest vnímal. Nie ako protest proti súčasnej vláde... ako protest proti smeru, ktorý dali tomuto národu naši politici od roku 1989. Že slová ako ČESŤ, PRAVDA, SLOBODA, SPRAVODLIVOSŤ a ZODPOVEDNOSŤ ešte nevymizli z nášho slovníka. Ale na to by sa asi musel odkloniť Dunaj. Jedine takto by sa dal vymiesť ten Auguiášov chliev z nášho parlamentu. (Verím, že keby žili praotcovia našich politikov, každý z nich by doma dostal na holú, alebo poriadnu po papuli za to, čo s týmto národom a štátom robia.) A národ by ožil a videl, že veci majú zmysel. A Slováci by sa začali vracať domov.... (A platili by dane....:))). SOM SA NECHAL UNIESŤ. Pardon.
Som za mýto. Nie v podobe v akej bolo spustené od začiatku roku. Nech je spravodlivé a korektné. Nech platí každý, kto má a čo má. Veď nakoniec dopravca si ho tak či tak premietne do ceny, takže ho de facto zaplatí každý svojim nákupom, využívaním služieb.... Zvolil by som iný systém, ale to už je pasé. NIEKTO sa nabalil a NIKTO neponesie ZODPOVEDNOSŤ. Lebo to je u nás cudzie slovo.
Ale naspäť k vodičom. Od nás ju každý vyžaduje. Zodpovednosť za auto, za náklad, za trasu, za náklady na prepravu, za svojho kolegu v kabíne a aj za všetky tie osobáky, ktoré sa nám motajú popod kolesá. Tak začnime byť zodpovedný aj sami za seba a za svoje rodiny. Spojme sa. Prestaňme pracovať za minimálnu mzdu.http://curma.blog.sme.sk/c/218792/Sukromny-protest-alebo-ako-je-to-naozaj.html Začnime sa biť za svoje práva a za to, čo nám robia naši zamestnávatelia a aj široká verejnosť. Otvorme konečne ústa a prejavme svoju vôľu. Hlas spravodlivého je počuť do ďaleka. Nespoliehajme sa na to, že za nás bojuje niekto iný.
UNAS sa stará o dopravcov.
Česmad sám o seba.
Tak sa aj my postarajme sami o seba.
