Babka a dedko k nám občas prídu, aby sa pohrali s milou plyšovou hračkou, v preklade s ich malou vnučkou. Potešenie je vždy na oboch stranách a radostné cupitanie nožičiek má zelenú. Na jednej takejto návšteve si babka povedala, že by bolo dobré prečítať si niektorú z knižiek, ktoré sme mali uložené na konferenčnom stolíku. A tak položila knižku o nezbednom kuriatku z dvorčeka na stôl a začala dievčatku precítene čítať. Ukazovala pritom na jednotlivé obrázky, aby umocnila umelecký zážitok z čítania. Tamarka však zrejme nebola v tej chvíli literárne naladená, a tak sa pozerala všade okolo seba, len nie do knižky. A ta k, keď sa už v babkinom objatí priveľmi vykrúcala, babka jej povedala:
„Tamarka, sem sa kukaj,“ a ukázala na obrázok, kde si kuriatko práve popichalo zobáčik na bodliaku.
Tamarka vypleštila svoje veľké modré očká na babku a poslušne prehlásila: „Kukuk.“
Ponaučenie: Keď chcete, aby vás dieťa poslúchalo, základom je, aby vám v prvom rade rozumelo a vy sa preto musíte vyjadrovať naozaj presne.
