1. Fáza – Základy „Príchod praotcov“ (80-té roky – 1996)
Prvé obdobie siaha ešte do časov komunizmu na Slovensku a prvým elementom, ktorý sa začal u nás rozvíjať bol prirodzene tanec , keďže ide o najmenej náročný element, na ktorého predvádzanie stačí vlastné telo a hudba, tak po vzore z televízie sa mu začali venovať prvý hip-hopový tanečníci v našej krajine, tu treba spomenúť ľudí ako Fredy Ayisi, Karol Zajac, Peter Bathány a další.
Začiatkom 90-tých rokov sa pomaličky začali na scéne objavovať i prvý raperi, ktorý rapovali buď do prevzatých amerických inštrumentálov, alebo do vlastných pomerne jednoduchých podkladov. Vznikli skupiny ako Provokatéri ,Žužuleta, Trosky, JSS, Rap Steady crew ... Na konci tejto fázy sa dokonca podarilo niektorým skupinám vydať i oficiálne nosiče. Dj Dávid zo Senca vytvoril kompiláciu piesní vtedajších skupín pôsobiacich najmä na západnom Slovensku a nazval ju Zvuk Ulice. Na ktorej sa objavili kapely ako Žužuleta, 2ja Lo3, Provokatéri či dnešný Rytmus – vtedy ešte Pa3k Metamorfolórd a ďalší. Skupine JSS sa takisto podaril husársky kúsok a vydala album Kompromis v roku 1997.
Toto obdobie sa vyznačuje úzkou komunitou tvorcov, ktorí sa poznali medzi sebou a spolupracovali či už pri tanci alebo rape. Hip-hop bol veľké tabu a presadiť sa bolo veľmi náročné, niekedy takmer nereálne.
Dnes z tohto obdobia ostalo aktívnych pomerne málo ľudí spomeniem však Rytmusa, Lyrika H, Veca či Dávida zo Senca, ktorý sa djingu venuje dodnes.
2. Fáza – Budovanie scény „Éra eNeS“ (1996 – 2003)
Ďalším obdobím je druha polovica deväťdesiatych rokov a asi prvé 3 – 4 roky tretieho
tisícročia. Postupne si kapely ,tanečné skupiny i jednotlivci začali budovať určité zázemie a fanúšikovskú základňu na Slovensku. Stále išlo o neznámy a nový ,dovolím si tvrdiť životný štýl, takže to budovanie scény išlo pomerne pomaly a formovali stálice rapu a hip-hopu. Vznikali zásadné skupiny slovenského rapu, ktoré mu dali úplne nový náboj a formu. V prvom rade spomeniem skupiny Lúza a Drvivá Menšina, ktoré neskôr vytvorili svojím spojením pre mňa najzásadnejšiu skupinu v doterajšej histórii SK rapu a to Názov Stavby. Možno niektorí nebudú s týmto mojim tvrdením súhlasiť a do pozície „naj“ skupiny budú pasovať niekoho iného, no v tej dobe to bol práve NS, ktorý búral hranice prednesu a kvality. Ich skladby zľudoveli a niektoré sú hymnami dodnes (Štát ťa núti, Povedal mi on, Rodina ...). Vrcholom tohto obdobia bol podľa môjho ucha album práve od Názvu Stavby a to Reč naša (marec 2003), ktorý prevýšil všetky do tej doby nahraté albumy, dovolím si tvrdiť v takmer všetkých stránkach.
Aby tento článok nebol vnímaný ako chválospev NS, prejdem i k iným, určite tiež zásadným kapelám. JSS – Jednotka Slovenskej Starostlivosti si určite zaslúži pozornosť za svoj skvostný album Rap čo má reč (júl 2003), ak som hovoril o „Názov Stavby - Reč naša“ ako o vrchole obdobia, tak Rap čo má reč mu veľmi dobre sekunduje, v niektorých, najmä lyrických a výpovedných aspektoch, ho zrejme aj prevyšuje. V mojich očiach je tento album jeden z najnedocenejších vôbec.
Toto obdobie by som nazval z momentálneho hľadiska aj najplodnejším obdobím rapových a hip-hopových talentov. Čo by som pripísal tomu, že v tej dobe sa nehľadelo na zisk z hudby alebo tanca a tvoriť začali ľudia, preto aby sa realizovali, ukázali čo je v nich, a aby nejakým spôsobom zahnali nudných sídliskový život. Tak bolo skôr zriedkavosťou, že sa objavil nejaký „zbýtočný“ článok komunity. A práve komunita je aj tým slovom, ktoré zrejme najvernejšie vystihuje charakter tohto obdobia.
V mestách vznikali práve tieto komunity, kde sa všetci raperi a hip-hoperi poznali, často medzi sebou spolupracovali, pomáhali si, čo je aj dôkazom, že prioritne nešlo o zisk jednotlivca, ale o spropagovanie štýlu pred verejnosťou, ktorá ho z veľkej miery vnímala dosť negatívne. Jednak pre nie veľmi vyberaný slovník v piesňach a aj nezvyčajnému štýlu oblečenia. Dnes to už nie je pravidlom, ale v tomto období nosilo „99%“ hip-hoperov tie najširšie veci, ktoré doma či v obchode našli. Ako ďalšie skupiny spomeniem v tej dobre veľmi úspešnú Krakalu (členovia dnešného AMO), Stanicu Projekt, 21, Mc Vrabec, Heslo, H16 či začiatky Kontrafaktu.
Obdobie sa vyznačuje aj začiatkom koncertov a akcií zameraných na uličný štýl. Asi najvýraznejšou pravidelnou akciou bolo Podzemie slovenského rapu, ktoré sa konalo v BA v DK Lúky a predstavovali sa tam takmer všetky vyššie spomenuté kapely. A aj prvý Freestyle battle, ktorý vyhral Rytmus...
3. Fáza – Komerčný boom „Nadvláda KF“ (2003-2009)
V lete 2003 nastal v slovenskom hip-hope ďalší veľký zlom v podobe nasadenia klipu Dáva mi od Kontrafaktu. Tento klip bol zrazu tak úspešný, že v podstate bleskovo odštartoval novú vlnu komercializácie hip-hopu u nás. V médiách sa začali pravidelne objavovať klipy od slovenských raperov a skupín. Postupne svoje skladby presadzovali AMO, Čistychov, Zverina, H16, Vec, Moja Reč, Miky Mora a ďalší.
Jednou z reakcií na tento fakt, že hip-hop začal byť pomerne mediálne úspešný, z čoho prirodzene vyplýval i väčší finančný prospech, bol trend sólo projektov. Tí viac snaživí, ktorí videli svoju budúcnosť v tvorbe hudby a možno si takto chceli aj zarábať na živobytie, začali pracovať na svojich sólových albumoch. Z viacerých spomeniem najmä Čistychova (Lúza,NS), ktorý v roku 2004 vydal album Né produkt, ktorý za zaradil k zásadným albumom SK rapu. Ďalšie sólovky vydali Miky Mora, Opak, DNA, Rytmus ....
Najpodstatnejšou skupinou na scéne sa stal Kontrafakt, ktorý si svojimi albumami E.R.A. a Bozk na rozlúčku, vytvoril neohrozenú pozíciu jednotky na trhu, ktorú asi ani v blízkej budúcnosti neohrozí nijaká iná kapela. KF dosiahol viacero dovtedy nevídaných úspechov v podobe prvého turné, DVD, ich klip sa objavil v celoeurópskej hudobnej TV a množstvo iného. Za predaje získali niekoľko platinových platní ...
Na internete vládla stránka hip-hop.sk, ktorá bola dokonca jeden čas jedna z najnavštevovanejších hudobných webových stránok v „česko-slovensku“ a mesačne ju navštevovali desaťtisíce používateľov internetu. Ale samozrejme existovali aj iné weby najmä dodnes známe artattack.sk a 90bpm.sk. Boom bol stále obrovský, nechcem tu hovoriť o nejakých miliónoch, ale v hip-hope sa začali točiť pomerne veľké financie, honoráre interpretov boli neporovnateľné s predošlým obdobím a koncerty nabrali úplne nový formát. Na Slovensku sa dokonca z času na čas objavila nejaká svetová megahviezda ako napr. Snoop Dogg, 50 cent, Black Eyed Peas, Wu tang a ďalší. A práve v súvislosti s peniazmi a inertnetom sa začali diskusie o tom kto je „komerčný“ a kto je „underground“ , niektorí ľudia odsudzovali to, že hip-hop sa dostal tak ďaleko a tvrdili, že sa tým kazí úroveň a to pôvodné posolstvo. Iný zasa hovorili o prirodzenom vývoji hudby. Takto sa to ťahalo celé toto na albumy,klipy či koncerty plodné obdobie.
Hip-hop bol široko dostupný, a dostával sa k všetkým vrstvám spoločnosti a postupne prenikol do našich životov. Vznikol aj prvý hip-hopový muzikál Príbeh Ulice, na ktorého produkcii sa podieľali rôzne persóny zo scény (Opak,2H+..). Takmer každý vedel kto je Kontrafakt a Rytmus. Mladí ľudia chceli rapovať, obliekať sa ako ich vzory z TV. Čo ale v konečnom dôsledku spôsobilo, že menej často vznikali nové kapely , ktoré by niečo hip-hopu mohli priniesť, pretože väčšina nováčikov sa chcela podobať na už existujúcich interpretov.
Nepísaným pravidlom ale je, že po smiechu príde plač a na konci prvého desaťročia 21. Stor. začal hip-hop pomaličky upadať, trh bol presýtený a niektorí menej výrazní interpreti sa nedokázali udržať v povedomí poslucháčov a na scéne postupne ostávali len tí najsilnejší. Albumy už nevychádzali ako na bežiacom páse. Kúpna sila upadala a dokonca i label hip-hop.sk musel ukončiť svoju činnosť . Na výslní ostalo zopár skupín na čele s KF.
4. Fáza – Útlm „hip-hop-pop“(2009-súčasnosť)
Posledná fáza, ktorá trvá doteraz je odštartovaná albumom Kráľ od Rytmusa, ktorý obsahuje veľa popových prvkov, ktoré sa dovtedy v hip-hope u nás nepoužívali a ak áno nie v takom merítku. Tento album je účelovo vyrobený, aby zožal veľký komerčný úspech. Čo sa stalo novou súčasťou tvorby takmer všetkých oficiálnych albumov. Interpreti hľadajú prostriedky ako komerčne zaujať a zaužíval sa trend - čo sa nehrá v rádiách nie je dobré a naopak.
Samozrejme stále vznikajú nové albumy, ale často už to nie sú rýdzo hip-hopové nosiče ako to bolo doteraz zvykom. Dochádza k miešaniu rôznych štýlov, a vzniká snaha o vytvorenie niečoho nového doteraz nepoznaného. Napríklad niekedy striktný raper, jeden z najlepších freestylerov Čistychov sa poberá smerom latino hudby a kubánskych rytmov. Kapela AMO, aj keď to bolo jej znakom aj pred tým, stále častejšie využíva prvky reggae čí dancehallu.
Ďalším znakom tohto obdobia, je že hip-hop prestal byť absolútne niečo nepoznané, dokonca dá sa povedať, že je momentálne najúspešnejším štýlom v médiách, a to najmä vďaka Rytmusovy(ČS Superstar,rôzne reklamy), Majkovy Spiritovy, Lacimu Strikeovy či skupine Moja Reč, ktorý sa stále dokážu presadiť a zaujať poslucháčov.
Záver:
Na záver by som chcel vyjadriť svoj postoj, k hip-hopu u nás. Osobne mám najradšej roky 2000 – 2007, kedy sa zrejme dalo ešte hovoriť o úprimnom hip-hope. Niežeby dnes bol robený iba pre peniaze, ale môj celkový dojem z neho je menej pozitívny ako bol vtedy.
Týmto článkom som nemal v úmysle nikoho uraziť ani kritizovať, len som zhodnotil vývoj podľa mojich skromných vedomostí a skúseností. Samozrejme toto nie je žiadna vedecká práca sú to len moje postrehy a názory, takže budem rád, ak sa k článku vyjadríte, poopravíte moje zlé zistené informácie, ktoré môžete doplniť v diskusii, či navrhnete Váš model vývoja hip-hopu.
Ďakujem za Váš čas
