Intenzívne vnímam Tvoju túžbu vytiahnúť zo mňa pár rozumných viet, ktoré si budeš opakovať zakaždým, keď pocítiš potrebu útechy. Sklamaná vlastnou bezmocnosťou, spôsobujem Ti sklamanie....Prepáč. Ja Ti naozaj neviem poradiť, ale tento článok Ti píšem s nádejou, že sa tu možno objaví príspevok, v ktorom nájdeš, čo potrebuješ počuť.Si mladá, úspešná žena a spolu tvoríte krásny pár. Ste ľudia, ktorí mali to šťastie a stretli sa...Iskra preskočila a všetko čo k partnerstvu patrí, fungovalo. Boli ste zamilovaní, šťastní, proste „sladká láska“, ktorú Vám kdekto závidel.Dnes ste stále spolu, milujete sa a takmer všetko “klape”. Jedinou Vašou nezhodou je čas. Nie však čas večerných príchodov z práce, či čas, ktorý venujete jeden druhému...Čas v priestore – čas ísť ďalej. Ty sa cítiš zrelá a pripravená obliecť si „princezničkové“ šaty s dlhou vlečkou a položiť tak stabilný základ pre vašu rodinu. On, (ešte) nie. Vravíš, že si mu nie raz o svojej predstave rozprávala, no jeho odpoveď zakaždým znela: „áno, ale ešte nie.“ Odpoveď bolestivá, ale aspoň úprimná.Si smutná, nervózna a to sa prirodzene odráža aj v iných oblastiach Tvojho života. Ty nežiješ v prítomnosti, žiješ v budúcnosti a to sa, celkom logicky, nepáči Tvojmu nadriadenému. V práci sa Ti nič nedarí, pretože stále myslíš iba na vašu (budúcu) rodinu. Nechceš ho tlačiť, snažíš sa nevytvárať napätie, ale zároveň si uvedomuješ, že presne to spôsobuješ...A tu ja končím. Neviem čo Ti poradiť, ako máš, či nemáš postupovať, čo je a čo nie je správne ...Vieš, nemám rada tie chvíle, keď si uvedomím, že nedokážem splniť očakávania ľudí, na ktorých mi záleží. Ty si jednou z nich. Viem, že si odo mňa čakala viac, viem, že ma potrebuješ, ale ...je mi to ľúto, no brodíš sa vodami, v ktorých ja neviem plávať. Ty sa však netopíš, držíš sa nad vodou. Dôveruj si... Ver mi, práve čas proti ktorému teraz zvádzaš krutý a drahocenný boj, Ťa raz dovedie tam, kde tak veľmi túžiš byť.
19. aug 2005 o 18:38
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 350x
Ona chce a on nie …
Je (jesenný) augustový večer, ja zatváram dvere Tvojho bytu a pomalými krokmi sa vzdiaľujem. Kráčam svojou cestou, pred očami mám vlastný svet a v ňom prekážky, ktoré chtiac-nechtiac musím prekonať. Myšlienkami som však stále pri Tebe. Sedíme v Tvojej oranžovo-červenej útulnej izbe, ktorou sa nesú pokojné slová, spolu s bolestným vedomím. Súcit a túžba pomocť Ti sú tým jediným, čo pre Teba mám. No Ty potrebuješ viac...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(13)