Zo života I.

Prázdna izba. Len na posteli leží dievča. V nohavičkách a v tielku. Má bielu pokožku, skoro ako stena. Na bruchu sa jej vynímajú skoro zahojené rezné ranky. Pozerá do stropu. Trocha si prstami pritlačí brucho. Bolí ju to. Nečuduje sa, veď ten rituál praktikuje pravidelne. Pravú ruku zovrie v päsť. Udrie sa do brucha. Najsôr slabo. Udrie sa znova, silnejšie. Zas a zas, silno. O chvíľu sa jej po bruchu rozleje bolesť. Ľahne si na bok a schúli sa do klbka. Ostane tak, až kým ju bolesť neprejde. Po nose jej tečie slza. Dopadne na posteľ. Za ňou nasledujú ďalšie. Plače potichu. Nik o tom nesmie vedieť. Bolesť utícha. Dúfa, že týmto rituálom dosiahne, čo chce. Ak to nepomôže, rozmýšľala už aj nad nožom. Nad radikálnejším riešením. Nie, tá ostrá dýka bude lepšia, preblesne jej hlavou. Už si to veľakrát predstavovala. V posledných chvíľach bude myslieť iba na neho. Na jeho nekonečnú lásku. Zapichne si dýku hlboko do brucha. Bolesť bude pálčivá, väčšia ako tá úderom päste. Ani sa nepohne. Krv jej zašpiní aj ruky. Bude na neho myslieť až dokonca. A bude dúfať, že jej ten čin odpustí...