Enid Daghma
Staviam si múr
Vravíš, ako veľmi nechceš žiť a postavíš si okolo seba veľký múr. Nikomu cez neho nedovolíš prejsť. A pomaly za jeho tieňom upadáš.
Som vlastniteľ všetkých pocitov Zoznam autorových rubrík: Starosti a útrapy mladej, Prvý-Posledný a ja, Ja život pochopiť chcem, NEZARADENÉ
Vravíš, ako veľmi nechceš žiť a postavíš si okolo seba veľký múr. Nikomu cez neho nedovolíš prejsť. A pomaly za jeho tieňom upadáš.
Ja sa s tým zmierim. Zmierim sa, zmierim. Nie, zmierim....
Mám chuť sa rozrevať, nenávidím Mozillu, musela som tento článok písať od začiatku a už vôbec nebude taký podarený ako ten pôvodný...
Mám rodičov. Aj keď sa na mňa vysrali. Ale ešte vždy ich mám. Rozvedených, každého na inom kontinente, ale predsa ich mám.
Sedela som na mojej posteli. Vlastne ani nebola moja. Bola to taká moja dočasná posteľ. Napríklad ako posteľ v hoteli, v moteli, na chate, v internáte, v nemocnici či v psychiatrickej liečebni. Ale keď som tak rozmýšľala, v psychiatrickej liečebni môže človek ostať až do smrti. Záleží, ako veľmi je na tom zle a či sa mu dá ešte pomôcť.
Spomaľ máš privysokú rýchlosť Vnímam ju len šiestym zmyslom Máaaam závrat Náhlim sa po tvojom boku A mám už dosť zbytočných pokút Máaaam sa báť?