Ostaň smutná, navždy nech ťa oblomý temnota,
chcem ťa v náručí obímať,
chem, aby si bola navždy moja.
Slzy prúdom po tvári nech tečú ti,
sľúbil som, že ma od teba nič neodradí,
sľúbil som, že zakaždým utriem ti každú z nich.
V lesknúcich sa očiach, vidím ti zlomenosť,
necítiš, nevnímaš, si svoj vlastný otrok,
malé väzenie vlastných myšlienok.
S láskou pohladím ti vlasy,
v mojom náručí ťa trocha pohojdám,
už nikdy nedovolím, aby si to pocítila.
Vo večných driemotách, túlať sa ti chcem,
vniesť ti do zlomenej duše trocha pokoja,
uveriť, že nás sa to netýka.
Pozriem ti do očí, do tvojej mesačnej oblohy,
stískam tvoje bezvládne telo, bozkám ťa na pery,
bola si mojim milovaným a jediným.