Sedela som na posteli v psychiatrickej nemocnici a moja šanca na vymanenie z nej bola ako tak veľká. Oproti mne sedela na starej drevenej a vŕzgajúcej stoličke moja spolubývajúca. Šialená Miriam. Bola na tom horšie ako ja a v minulosti by som sa jej bála. Lenže teraz mám šestnásť a už asi dva roky sa môj život uberá zlým smerom.
,, A takto som si porezala ruku.“ Ukázala mi dlhú, hlbokú, ale už ako tak zahojenú ranu na ruke. ,,Stihla som ten obraz domaľovať, kým som odpadla. Bol perfektný. Pochybujem ,že ho niekedy ešte uvidím.“ Nadšenie z očí sa jej stratilo a vymenil ho smútok. ,,Chcela si umrieť?“ opýtala som sa jej. So záujmom na mňa pozrela, ostala hodnú chvíľu ticho. Ale nakoniec povedala, že nie. Myslela som si. Ešte dlho tu pobudne.
,,Prečo mi to robíš? Prečo mi nepovieš, že ma ľúbiš?“ Bola už noc a Kenji ma poprosil o nočnú schôdzku pred mojou izbou. ,,Ja som to vedel, nie som pekný. Nie som nič. Potrebujem iba...“ Nenechala som ho dopovedať: ,,Kenji, upokoj sa! Inak ich na teba zavolám. Pochop už konečne, že krajšieho chalana ako si ty som ešte v živote nevidela na vlastné oči. Zato, že ťa nejaká odmietne si hneď nemysli, že si škaredý. A ďalšie, čo musíš pochopiť je to, že nie len ty tu máš problémy.“ Nastalo hlboké ticho. Pozerali sme si do očí, osvetľoval nás iba mesiac pomedzi mreže na okne. Si úplne ako nejaké dievča, myslela som si. Ako som bola ja. Ako aj budem, keď sa mi niekto znovu zapáči. ,,Som unavená, Kenji. Dobrú noc.“ Už som sa mala na odchode, keď ma chytil za ruku. ,,Vanesa, prepáč. Myslím, že som už konečne pochopil, čo som mal už dávno. Nehnevaj sa.“ Ustato som sa usmiala. ,,Jasné, v pohode.“ Vošla som do izby a zavrela som za sebou dvere. Miriam spala, ruka jej visela cez posteľ. Na tvári mala úsmev. Teraz vyzerala celkom normálne. Nikto by si nepomyslel, že toto dievča je duševne choré. Ráno mám stretko s primárom. Chce sa o niečom so mnou porozprávať. Možno ma chcú už prepustiť. Cítim sa dosť dobre, uvoľnene. Nemám žiadnu vyhliadku do života, ale je mi fajn. Mám chuť sa len tak potácať nočnou Bratislavou a ešte raz sa pozrieť na Dunaj.
