Chapter 2

Mama bola vždy krásna vysoká a emancipovaná žena. Otec bol tiež fešák, blond a chcel mať nad mamou kontrolu. Preboha, ako sa tí mohli vziať a splodiť mňa, čiernovlasé tiché dievča. Keď som chodila do školy, zdalo sa mi, že rodičia sa ešte majú radi. Mama ma vždy ráno odprevádzala do škôlky a zo škôlky otec. Materskú školu som milovala. Nepočúvala som učiteľky, spala som dlho ako som chcela, tiež som pravidelne z nej utekala a túlala sa po Bratislave. Učiteľky tam mali zo mňa riadne nervy. Našla som tam veľa kamarátov s podobnými rodinami ako som mala ja. Vytvorili sme si takú našu partu Odpadlíkov a vydržalo nám to ešte aj na základke. Pamätám si, ako strašne ma brali. Ah, to boli časy. Samé bitky, bola som furt len s chalanmi. Baby ma preto moc v láske nemali. Do tých deviatich rokov bol môj život perfektný. Na rodičov som nikdy nebola naviazaná. Postupne sa z nich stali worckoholici a o mňa sa začal starať jeden mamin mladý kamarát. Mal úprimný pohľad s modrými očami, pôsobil trocha vychudnuto i keď sa mu črtali nejaké svaly, bol vysoký asi ako otec a mal gaštanové prefarbené vlasy. Volal sa Imro. Určite s ním mama súložila. Moji rodičia boli známi svojím bohatstvom, záletníctvom a citlivou dušou- aspoň čo sa týkalo ich manželstva. Imro sa o mňa staral asi od deviatich rokov. Až do rozvodu mojich rodičov a môjho následného deportovania do detského domova v štrnástich. Je to čudné, že sa o mňa staral chlap, nie? Ale Imro nebol žiadny homosexuál. Miloval ženy. Všetkých ročníkov. Bol mi ako brat. Keď som ho prvýkrát uvidela, nepadol mi do oka. Ale každú si vedel získať a mňa si získal tiež. Moje vtedajšie heslo bolo: ,,Bez Imra ani na krok.“ Asi do dvanástich sme spolu chodili vždy na prechádzky do parku alebo do ZOO, bral ma do kina na rozprávky, do reštaurácií, spolu sme sa cez zimu sánkovali a dokonca som ho predstavila aj mojim kamošom. Najskôr po ňom zazerali, ale nakoniec aj oni si ho obľúbili. Spolužiačky vďaka jeho výzoru zlého chlapca vždy slintali, keď po mňa prišiel do školy. Mňa však nikdy nepriťahoval ako chalan. Raz ma zobral na jedno rande, čo mal s jednou peknou, ale vypatlanou papuľkou. Vôbec mi nebola sympatická a ani Imro s ňou určite nič dlhšie neplánoval. ,,Jedna noc stačí,“ vravieval mi. No ja som bola na tú papuľku taká odporná, že sa jej zhnusil aj Imro. Myslím, že to som vtedy už mala dvanásť a puberta so mnou začala hádzať. Papuľka sa nadula a odišla. Imro bol vtedy na mňa dosť naštvaný. Taký bol nadržaný a ja som mu odplašila korisť. Sedeli sme v tej reštike vedľa seba, nikto z nás neprehovoril. Zrazu sa na mňa pozrel a usmial sa: ,,Už sa nehnevám. Ale toto chlapovi nikdy nerob, že mu nedáš, keď bude nadržaný.“ Imro bol môj boh a i keď som moc jeho slovám v tej chvíli neporozumela, bola som odhodlaná jeho slová brať vážne. Odviezli sme sa autobusom domov, zapli telku, otvorili sme si čipsy a rozvalili sme sa na guči. Imro mal spať u nás, pretože rodičia v ten večer nemali byť doma. Už si nepamätám, čo bolo dôležitejšie ako ja. Imro prepol na porno kanál a ja som sa na neho zhrozene pozrela. ,,Čo sa hanbíš?“ opýtal sa ma. ,,Veď sa na nich len pozri. Čo tam stvárajú. Pri tom museli použiť nespočetne veľa špeciálnych efektov.“ Začala som sa smiať a Imro sa škeril. ,,Páči sa ti nejaký chlapec?“ opýtal sa. ,,Nie,“ odpovedala som bez rozmýšľania. ,,To myslíš vážne?“ Prekvapene na mňa pozrel. ,,Keby hej, už  tom vieš,“ povedala som mu. Zamyslel sa a potom povedal: ,,Jasné... A už si sa bozkávala?“ ,,Nie, je to zábavné?“ skúmavo som na neho hľadela. Usmial sa. ,,Môže to byť aj zábavné. Ale hlavne je to pekné.“ Na obrazovke furt robili tie prasačiny a vždy mi naskočí úsmev na tvári, keď si spomeniem, aký bol nadržaný. 23 ročný milovník žien... Prisunul sa ku mne, prešiel mi jemne rukou po tvári a pobozkal ma. Ďalší bozk a znova. Nebránila som sa. Bolo to niečo nové. Príjemné. Nakoniec žiadny sex nebol. Iba sa ma všade dotýkal, a potom sa urobil. S čistým svedomím môžem povedať, že som ešte vždy panna. Imro bol i cez to skvelý. Ako ma odhodili do decáku, chodil ma sem-tam navštíviť. Rodičov som naposledy videla presne pred dvoma rokmi. Bol ešte celkom studený február obaja mi zakývali pred bránou do decáku. Bey-bey heart. Prežila si to bez nás doteraz, prežiješ aj ďalej...