Počúvam Foo Fighters a rozmýšľam, že teraz to nebude taký pošahaný článok ako ostatné :) Bude taký melancholický, ale nie z pera blázna. Ten ma práve nejak opustil a nastúpila melanchólia a rezignácia. Také umŕtvenie tých dramatických pocitov. Dramatických a ráznych riešení.
Skončila škola a začali sa letné prázdniny. Aspoň pre nás, pre študujúcich. Brigádu nemám vybavenú, nemala by som ani moc chuť byť niekede medzi cudzími. Som introvert, tichý človek. Zaobišla by som sa aj bez styku so spoločnosťou. Ale je tu leto. Každé leto mi pripomína tie ostatné letá, minulé. Boli také veselo i smutno nudné, melancholické, bez duše, akoby som prestala existovať, menej sa o seba starať. Keby bola taká možnosť, že by som vždy na dva mesiace odišla do nejakej chalúpky v lese. Niekam k vode, kde je to celkom opustené. Niekam, kde sa do Vás ostaní nestarajú. Je vôbec také miesto? Ideme do džungle :)
Toto leto by som chcela mať trocha živšie, nejaké stanovačky, festivali, dni strávené s priateľom... Ale, nič z toho znova nebude. Raz som pre rodičov primladá a inokedy mi vravia stará koza. Používajú to ako sa im to hodí. Nie ako to je naozaj. Jedna z vlastností dospelých, ktorú neznášam. Ale nebudem sa teraz tým zaoberať. Možno sa mi z toho niečo toto leto podarí. Ak hej, bude to krajšie leto ako to predošlé. Ako tie predošlé. A tak to bude znova budúce leto a budúce. A možno za pár rokov už nebudú pre mňa letá také o ničom. Jeden z mojich snov :) Podotýkam, mne sa sny neplnia :) ...
Tak aspoň Vám, ktorí ste si prečítali tento článok, prajem krásne a živé leto plné zážitkov. Samozrejme len dobrých zážitkov :)
Pá...
