Zatiaľ je všetko, čo mi povedala o sebe, svojej chorobe a možnosti byť inšpiráciou, veľmi čerstvé. O čo ide? Žena je už niekoľko rokov na dôchodku a ako prídavok k nemu prišla diagnóza - Parkinsonova choroba. Keďže je výtvarníčkou, viac začala maľovať práve na dôchodku a práve s touto diagnózou. Pred časom mi povedala, že choroba sa zastavila, čo konštatovala aj lekárka. Žena si myslí, že všetko sa udialo vďaka jej záľube. Vtedy vraj zabúda na svoju chorobu, ruky sa prestanú triasť a ona vytvára krásu maľovanú. Najnovšie aj v mandalách. Jednu z prvých mandál si vytvorila pre seba. Anjelskú mandalu na zdravie. Začala však maľovať tieto čarokruhy aj pre priateľov a známych. Presne na mieru podľa dátumu narodenia. Tvorbou, teda maľovaním robila radosť najprv sebe, potom druhým.
To je jedna časť jej príbehu a ja ju obdivujem, že si sama našla originálnu cestu z nepríjemnej diagnózy do radosti a tvorivosti. Prezradila, že rada tvorí aj v noci, keď je všade ticho. Ona je sama so svojím maľovaním a pesničkami, pri maľbe si totiž spieva. Vraj naplno.
Začiatkom tohto roka prišla ďalšia veľmi boľavá diagnóza a pobyt v nemocnici. Slovo dalo slovo a so svojou záľubou sa zverila aj jednému z lekárov. Nechcel veriť, že Parkinson jej dovolil vytvárať také jemné a nádherné kresby. To, čo sa potom stalo, bolo príčinou, že mi žena volala - lekári konštatovali, že viac nemusí brať lieky na Parkinsonovu chorobu, viac nepotrebuje náplaste. Je šťastná, bohatšia o svoje vlastné poznanie.
Medzi rečou si tak opatrne u mňa overovala, či je možné, že maľovanie má takú silu, že mandaly majú takú silu, že jej prvá anjelikovská mandala so želaním pevného zdravia má takú silu. Všetko so všetkým súvisí - predpokladám, že v jej prípade ide o jej vnútorné nasadenie, jej presvedčenie, jej zaujatie pri maľovaní, že je tu a teraz, že je naplno v prítomnej chvíli, že u nej ide najmä o jej vlastnú RADOSŤ Z TVORBY.
V tejto chvíli vie, že chce byť inšpiráciou aj pre ostatných, zatiaľ však hľadá, ako to všetko, čo dostala cez utrpenie ako odmenu, spracovať v sebe a poslať ďalej. Z môjho pohľadu je fakt úžasná. Krásna. Tvorivá.
A nakoniec ma v telefóne úplne k slzám šťastia dostala slovami: "Vieš, pre mňa sú kvety, tie božie výtvory, radosť. Z nej sa mi vo vnútri, niekde v hrudi, urobí šťastie a šťastie mi otvára bránu k zdraviu."
Zmohla som sa na obrovské ďakujem, že mala chuť sa podeliť so mnou o to, čo práve zažíva. Ďakujem, krásna dôchodkyňa, krásna žena.
