Prvý obraz: Slová o sexe a milovaní vyslovila žena, ktorá je v partnerskom vzťahu niekoľko rokov a spolu s manželom vychovali dve deti. Tie sa stavajú na vlastné nohy, no láska ich rodičov dozrievaním detí rástla. Pritom život manželov nebol len prechádzkou ružovou záhradou, boli aj ťažké chvíle, myšlienky na rozvod, bolestivé rany osudu, nedostatok peňazí. Všetko ustáli s čistým štítom. Z môjho pohľadu - pomohli im v tom veľa rešpektu, pochopenia, lásky, jasná vzájomná komunikácia i podpora, tiež vysoká hodnota rodiny, rodinného života. Takýto život ich obrúsil ako diamant, dnes sú nádherným zrelým párom, nežným párom, ktorý objíma láska a keď si na nich spomeniem, mysľou mi idú slová piesne: „Jsem světlem oděná láska, jsem píseň, co zpívá živý Bůh..."
Druhý obraz: Šesťdesiatročná žena sa slastne vystrela na deke, užívala si septembrovú dovolenku ďaleko od rodiny. Po rokoch venovaných len rodine, výchove detí, opatere mamy i svokry na posteli, šla prvýkrát do sveta bez svojich blízkych. „Trvalo mi roky, kým som dokázala niekde vyraziť sama. Ani do kina som si nevedela predstaviť ísť bez našich. Doteraz sme totiž chodili všetci spolu. Keď deti odišli do sveta, s mužom nie je o čom rozprávať. A sex? Ten sme nemali už roky,“ vysvetlila. Vraj nikdy ich vzťah nebol ideálny, no po odchode detí z domu sa jeden druhému vzďaľovali veľmi rýchlo. Na dovolenke však žena pookriala, z neistej ženy sa stala kráľovná. Po čase sa tešila domov i na to, ako bude zdieľať s mužom prežité. Aj od neho prišlo pár nedočkavých esemesiek. Zdá sa, že „vyskočenie" zo starých manželských koľají pomohlo vzťahu. Možno ten sex sa už zmenil na milovanie...
Môj obraz: Posledné asi dva roky som vnímala okolo seba mnohé rozpady vzťahov. Možno toto vnímanie podporilo i to, že som bola do tohto diania osobne zapojená. Takže som citlivejšie vnímala, že tam muž podviedol ženu, tam žena ušla s milencom, ten našiel osudovú lásku, tá neodolala sile čiernych očí... Päť- desať-, dvadsaťročné vzťahy sa rozsýpali. Čo nemalo hĺbku, čistotu a skutočnú lásku, odchádzalo, vzťahy prešli či neprešli sitom pravdy. Zodpovednosť za rozpad bol na oboch stranách.
Postupne som sa však zo zranení nastavila na krásu, tvorivosť, na vnímanie plnosti života. Povedala som šťastnému životu jasné ÁNO. A začali sa diať zázraky: vidím lásku, úctu a rešpekt okolo seba. Prichádzajú mi do života nádherní ľudia, hlboké stretnutia, nové priateľstvá. Aj také, aké som opísala vyššie. Aj ďalšie také, ktoré výrazne voňajú človečinou. Občas sa mi síce do života zamotá aj menej voňavá životná skúsenosť, no viem, že prichádza pre to, aby ma udržala v bdelosti a pomohla mi niečo ďalšie pochopiť.
Keď hovorím o láske, vidím ženu, ktorá celý život obetovala druhým, nikdy nezažila objatie a pri tom mojom sa jej rinuli slzy po vráskavej tvári. Vidím ženu, ktorá ako nádherná Madona drží v náručí v posvätnej láske svoje dieťatko. Vidím ženu, ktorej oheň boľavo poznačil celé telo, a ona porodila svojmu milujúcemu manželovi dcérku. Vidím manželov na dôchodku, ktorí jeden bez druhého nezjedia ani jabĺčko - vždy si ho rozdelia na polovice a zjedia ho spolu. Vidím dvojicu, v ktorej mladý muž sa s velikánskou nehou dotýka ženy a zároveň sa učí s pochopením a láskou zvládať jej dieťa.
Keď hovorím o láske, vidím a cítim objatia mojich dcér, nežné rúčky mojich vnúčat, pohladenia a dotyky priateľov, objatia ľudí, s ktorými sme na jednej vlne, milé odkazy na facebooku, pár teplých slov so susedou cez plot, nádherné obrazy prírody pri raňajších prechádzkach v daždi či slnku, dlhé pohľady z očí do očí s mojím psíkom. Keď hovorím o láske, vnímam požehnania, ktoré mi prichádzajú do života. A ďakujem.
