Síce niektorých kuchyňa sa zmení na tankodróm, ale výsledok je ohromujúci. Pravidlo jeden, nikdy sa nepýtaj, čo použil a prečo je to také bohovské. Aj tak to neprezradí a keď začne menovať tie šialené kombinácie, ktoré by si istotne nepoužila ani vo sne, mohla by zájsť chuť. Druhé pravidlo je, ak muž dobrovoľne varí, je to požehnanie a netreba ho nijako vyháňať z kuchyne, bola by to rozhodne škoda. Pravidlo tri, neporiadok je trošku väčší, ale muž sa v tomto dokonalom chaose múky, šupiek zo zeleniny a klzkej podlahy orientuje. Dokonca ho nezaskočí ani telefón zavalený múkovým popraškom.
Je to obdivuhodné ako im ich orientačný zmysel našepkáva. Kameňom úrazu býva to, že baby odložia niektoré suroviny do Bermudského trojuholníka. Vtedy sa z kuchyne podchvíľou ozýva prosím ťa, kde je ... Nevidela si, kam si odložila... Chýbajúca asistentka je však niekedy natoľko urazená, že jej kráľovstvo obsadila polovička, až zaťato mlčí. A keď ju práve naopak teší, že muž varí, aj tak hrá nahluchlú, aby si vychutnala jeho talent hľadať a objavovať, kde sa čo nachádza. Jednoducho treba si to vychutnávať plnými dúškami - ad libidum.
Krása je v tom, že žiadne kuchárske knihy, žiadnych 25 minút, každé jedlo sa varí podľa oka a chute. Knihy používajú len orientačne, sporadicky, aby vedeli, čo má približne obsahovať taká kačica na víne a čoho jej treba dopriať.
Najviac ma zaujalo, že tá hromada riadu, čo sa kopí v umývačke alebo dreze, má čas. Rozhodne by ju nemal umývať ten, kto varí. Niekedy je lepšie vstúpiť do tohto cyklu, kým nie je neskoro, lebo hrozí rozbitie maminkinho porcelánu od Cibuláka. Po záchranných prácach si treba dať pozor. Riziko šmyku je v tejto miestnosti vysoko pravdepodobné. Na linke je plno porozkladaných vecí pričom i špendlík by mal problémy sa vpratať do tejto zostavy. Potraviny sa bezmocne povaľujú medzi hrncami rôznych veľkostí a čakajú na svoj osud. Kachličky by tiež dokázali presne porozprávať aké prísady sa použili. Mäso, čo sa tam nechtiac usalašilo ako ploštica, vás rozhodne nesmie nahnevať. Ale toto si netreba všímať a rozhodne sa im do toho milé dámy nestarajte. Poukladať ingrediencie na svoje miesto by mohlo zbytočne vyvolať konflikt.
A po čároch-mároch, chvíľkových odbiehačkách k televízoru či telefónu vás čaká ohromujúci zážitok , ktorý dráždi chuťové poháriky zmesou dosiaľ neochutnanou. Ešte sa mi nestalo, že by jedlo čo uvaril muž, nebolo chutné (i keď v niektorých reštauračných zariadeniach to je niekedy biedne, s komentárom, ďakujem, už som zvracal ). Kúzlo romantického večera pri sviečkach, ktoré v prítmí zahalia prípadné dizajnové nedostatky na tanieri, ale inak je to chuťovo perfektné. Takže páni pokiaľ máte chuť, varte a dámy nechajte ich, veď je to milé. V tedy zistíme že to isté jedlo má nie jednu chuť, ale môže ich mať desiatky.
Muži versus kuchyňa
Muži sa delia na dvoch kuchynských bôžikov, a to takých, čo poznajú kuchyňu z teoretického hľadiska, teda je tam nejaký sporák, v novšej kuchyni obľúbená keramická platňa, chladnička, digestor, nože, naberačky, hrnce, sitá a hromada sušených zelených a viacfarebných voňavých korenín, z ktorých sa nos ide priam pojašiť. Ich diagnóza je - neradi varia. Prečo? Lebo ich to nebaví, nemajú k tomu vzťah, nedarí sa im to a berú to ako doménu ženy. Tých „lebo“ by sa našlo rozhodne viac. A tí druhí sú opakom, teda sporák tam nie je ako nepotrebný kus niečoho, na čom sa nedá ani súložiť, či taký digestor.. V panelákoch cezeň ucítite hromadu pachov a o rozhovoroch susedov v jeho blízkosti ani nehovorím. Využiť digestor pri varení je ozaj záchrana. Zmienim sa dnes o tých druhých mužoch – bôžikoch s citom k vareniu. Ak má v niečom pán tvorstva fantáziu, je to umenie variť. Nie nadarmo sú muži skvelí kuchári.
