Chcela som písať o tajomstve, ktorého sme si my, trochu zrelší, odkojení na socialistickej morálke, asi predsa len užili viac, ako naše deti. O Angelike preto, lebo bola jednou z predstaviteliek tajomstva. Smiešne, ale bolo to - aspoň v mojej rodine - tak. Začiatok príbehu o sultánovi sľuboval kadečo, veď na obrazovke trónila obrovská hviezda, tuším štvorcípa. Pri scéne, keď sa Angelika pohoršene a hanblivo odhalí sultánovi som už letela z izby a moja mama dala rázny príkaz: Spať! Angelikin osud mi vtedy ostal tajomstvom. Uznávam, že pre dnešné desať - dvanásť ročné deti, ktoré tento film pozerajú ako film pre pamätníkov o štvrtej hodine poobede je to už len romantický príbeh, s mierne trápnou zápletkou a erotické náznaky? No, daj sa mi svete! K tomuto môjmu prvotnému zamysleniu ma vlastne prinútil televízny program. Sľuboval super zábavu pre -násť ročných o druhej popoludní pod názvom: Chlapci to chcú tiež a poriadne. No, neviem. Ja som ten film videla. Išiel o desiatej večer a bola som celkom rada, že som mala pádny argument pre moje vtedy „do desať" ročné dcéry, aby boli v posteli. Bola som tá najnespravodlivejšia mama, ktorá nechápe, že to videla celá trieda a len ony nie a vlastne by som sa mala za to hanbiť, a tak... Ale zachovala som pre nich tajomstvo. Keby mali moje dcéry teraz o tých osem, desať rokov menej asi by som ich o druhej poobede neposlala do postele a možno, zavalená nedeľňajším vytešovaním sa v kuchyni, by som ani neprišla na to, čo v obývačke vlastne pozerajú. Tak si kladiem otázku, či som naozaj nedozrela do moralistickej polohy ženy v stredných rokoch, keď ma podobne prekvapil v tom istom čase idúci príbeh pod názvom: Baby to chcú tiež, a tuším, poriadne. A vlastne, že ste v televízii o desiatej hodine doobedu mohli vidieť film o Tarzanovi, ktorý bol v čase jeho premietania v amerických kinách považovaný za tak nabitý erotikou, že bol zakázaný v bežnej produkcii, ma už dnes vôbec neprekvapuje. Konečne som všetko pochopila. Stalo sa to, ako inak, vďaka televíznemu programu. Film o doktorovi Doolitlovi s E. Murphym číslo I som videla zopárkrát a aj s mojimi deťmi. Pokračovanie číslo II bolo tiež fajn a zasmiali sme sa na ňom opäť všetci. Trojku som, tuším, nevidela, preto ma celkom zaujala ryčiaca reklama, ohlasujúca, že pôjde a ja som čakala na dodatok o vysielacom čase. Priznám sa, že 21. hodinu 15 minútu som naozaj nečakala. Hovoriaca opička v reklamnom šote naozaj nenaznačovala žiadne erotické hrátky a aj jej hereckí partneri boli dosť oblečení, takže prečo táto relatívne pozdná hodina?
A vtedy prišlo poznanie! Dávno sa hovorí, že naša generácia zinfantilnieva, vyzeráme vraj mladšie, obliekame sa mladšie, správame sa mladšie ako je náš fyzický vek. A teraz konečne môžeme pozerať film, ktorý je adekvátny nášmu mentálnemu veku! A že násť ročné deti pozerajú príbehy typu Chlapci... no, veď aj v tomto prípade to platí, veď čo sa za mladi naučíš, to ti na starosť býva aj tak na figu, tak si to uži, kým sa dá.