Nezaradené | blog.sme.sk

Dagmar Rusnáková

Sprievodca cestovateľa MHD na Slovensku - 1. kapitola

Milovníci sci - fi žánru, a tak trochu k nim patrím aj ja, určite poznajú dielko Douglasa Adamsa Stopárov sprievodca po galaxii. Útla knižka nabitá sarkastickým humorom určite nesúvisiacim len zo životom mimozemšťanov, je príbehom mimozemšťana, ktorý okrem zbieranie podkladov pre svoju encyklopedickú knihu zachráni po demolácii Zeme posledného pozemšťana. Zem našťastie nedemolujú, ale ja sa možno pustím do písania Sprievodcu pre cestovateľov rôznymi mestskými hromadnými dopravami, aby sa necítili ako ja a mnoho mne podobných, teda ako pozemšťania na Vogonskej kozmickej lodi. Svoju 1. kapitolu by som asi nazvala: Čo ťa nezabije, to ťa posilní - Čaro cestovania MHD v Košiciach a v Prešove.

9. júl 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 685x
7

Dagmar Rusnáková

S mobilom na večné časy

Až sa raz stanú ostatky človeka zo začiatku 21. storočia predmetom archeologického skúmania, je dosť možné, že vedci budúcnosti skonštatujú zopár zvláštností, až anomálií. Zrejme prídu na to, že spánková časť /niekedy ľavá, niekedy pravá/ bude mierne preliačená. Kĺb ukazováka, najčastejšie na pravej ruke, bude opotrebovanejší ako na iných prstoch, podobné známky vyššej opotrebovanosti bude vykazovať aj lakeť, a to častejšie pravej ruky. Ako to už v takýchto prípadoch býva , budú zrejme pátrať po príčine tohto javu. Ja ju poznám a možno hodím svoju „fľašu s odkazom", ktorý bude znieť: Môže za to mobil!

10. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 778x
6

Dagmar Rusnáková

Prečo mám rada šarištinu

Vyrastala som ako dieťa stredoškolskej učiteľky slovenského jazyka, ktorá pochádzala zo stredného Slovenska. Otcov vplyv /bol Prešovčan/ na moje verbálne schopnosti sa neprejavil v nijakom zmysle slova. Mama diktovala nielen diktáty, ale aj dôraz na prvú prízvučnú slabiku v slove a dodržiavanie iných noriem slovenského jazyka. Keď ma môj dedo z Prešova poslal otvoriť „kapuru" a ja som nevedela, čo mám urobiť, jeho smiech ma urazil. Dnes sa usmievam ja. Šarištinu mám totiž veľmi rada.

1. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 188x
3

Dagmar Rusnáková

Slovenskí gladiátori 21. storočia

Už pár rokov v takých tých pseudointelektuálnych debatách tvrdím, že dnešný svet pripomína Rímsku ríšu. Limes Romanus končí presne tam, kde kedysi, morálka je tiež temer rímska, súčasný Rím by sme zrejme mohli hľadať v Amerike a zabávame sa tiež tak, po rímsky. Naše novoveké gladiátorské zápasy, majú rôzne mená a podoby. Jednou z nich je aj šou zvaná Let's danc.

31. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 993x
24

Dagmar Rusnáková

O Šindliari, ľuďoch a divadle

Je taká malá dedinka v Prešovskom okrese. Vraj je tam krásne, vraj, kto tam raz vstúpi, ťažko odchádza. Priznám sa, nebola som tam, ale ľudí, ktorí sú odtiaľ, poznám. Zvlášť jednu, pani Terku, či tetu Terku, či len tak obyčajne - Terku, ktorej učaril Šindliar.

28. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 765x
3

Dagmar Rusnáková

O Angelike a Dr. Doolitlovi

Pôvodne som chcela písať o tajomstve. O tajomstve a Angelike. O tajomstve preto, lebo ho naše deti majú omnoho menej ako sme ho mali my a o Angelike preto, lebo to proste spolu súvisí. To však bolo pôvodne. Dnes je mi už zopár vecí jasnejších

27. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 743x
2

Dagmar Rusnáková

Vždy, keď idú maturanti mestom

Vždy, keď idú maturanti mestom... schytávam splín a posúvam sa o niekoľko desaťročí dozadu. S úsmevom si spomínam na spolužiaka, ktorý pred košickým, vtedy Priorom, zložil klobúk a pýtal niečo na podporenie maturantov. Skoro za to vyletel zo školy...

14. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 744x
96

Dagmar Rusnáková

Profesionálka

Zažili sme to už asi viacerí. Stačil okamih a najbližší človek bol svetskou minulosťou. Smútok, bolesť. V takých chvíľach dvíhame telefón, aby sme dali tých svojich milovaných "na poriadok". A z telefónu sa ozve hlas patriaci panej v serióznych stredných rokoch, ktorý tónom plným sústrasti, pochopenia, ochoty stáť pri Vás oznámi: „Sme tu pre Vás. Od rána do noci." Hlas profesionálky.

12. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 010x
0

Dagmar Rusnáková

Ako som sa znova učila čítať

Čítať a písať nás naučili naše drahé - zväčša panie - učiteľky keď sme mali 6 - 7 rokov. V dospelosti sa nám tieto zručnosti javia už ako plne zautomatizované, ale niekedy to aj s nimi dopadne ako v Modernej dobe Ch. Chaplina. /Aj jeho osud bol asi predurčený, veď cha - cha hovorí jasnou rečou./ V naivnej viera sama v seba, aspoň do dnešných dní, že čítať viem teda určite a dokonca aj poriadne, som žila aj ja. K zmene môjho postoja prispeli - topánky.

6. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 892x
1

Dagmar Rusnáková

O hrncoch a politických programoch

Pred štyrmi rokmi sa na Vianoce postavil môj manžel do kuchynských dverí a s radostným tajuplným úsmevom na perách a v očiach mi zvestoval: Kúpil som ti priateľa. Vzápätí rozbalil veľkú škatuľu a vytiahol z nej televízor. Nemýlil sa. Odvtedy sa v kuchyni nenudím a on sa zas nenudí pri kuchynskom stole.

23. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 411x
0

Dagmar Rusnáková

Nový článok: O ženách a tak...

Milé dámy ! Isto každá z nás pociťuje v istom období tú neodbytnú túžbu. Túžbu, ktorá sa posilňuje s každým pohľadom k zemi, keď náš zrak zablúdi na miesto, ktoré tak citlivo vnímame, lebo je to priestor, ktorým naznačujeme svojmu mužnejšiemu okoliu, že tu sme a máme istý názor na to ako nás majú vnímať, na miesto, o ktorom vieme, že je to jediná časť nášho tela, ktorú vidíme kedykoľvek, kdekoľvek a dokonca aj bez zrkadla. Samozrejme, že ide o naše - NOHY.

21. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 415x
0