Rozloha: 1132 ha, nadmorská výška: 497 m.n.m., počet obyvateľov: 529.
Poloha: Obec Šindliar leží na mieste styku Šarišskej vrchoviny a Braniska pri sútoku Lačnovského a Kopytovského potoka.
História: Obec boal založená bola v roku 1331 dohodou medzi šľachticom Merše zo Svinie s Mikulášom Šindliarom (Nicolai Schindler), na zalesnenom mieste medzi obcou Štefanovce a pohorím Branisko. Podľa dohody na novozakladajúcu sa dedinu bol určený za šoltýsa a dedičného richtára Mikuláš Šindliar, od ktorého mena sa odvodil aj názov dediny, ktorá už v roku 1336 dokázateľne existovala.
„Zaguglujte" si a určite bez problémov nájdete tieto údaje. Čo však určite na „nete" nenájdete, bude rozprávanie o malom obchode, v ktorom sa schádzajú v priebehu dňa Šindliarčania, aby si kúpili svoje „mľeko, chľeba, cuker" a všetko ostatné, čo potrebujú na stôl. Rozprávanie o panej, ktorá im k týmto veciam pridáva aj úsmev a šibalskú otázku: „Knišku sebe nekupice?" Lebo v tomto obchode predávajú aj knihy. Terka, či teta Terka, je už pár rokov „domestikovaná" Šindliarčanka. Vydala sa a ostala tu žiť so svojim mužom a deťmi. Cez deň pani v obchode, poobede mama a manželka. Asi to nestačilo, lebo večer sa začala meniť na tetu Terku, okolo ktorej sa začal schádzať šindliarsky drobizg a aj dorast, aby začal objavovať svoj talent začínajúcich hercov. Teta Terka hru napísala, s deťmi nacvičila a zorganizovala aj vystúpenia. A nebola to len jedna hra. Koľko ich presne bolo, naozaj neviem, ale odkedy ich poznám, videla som najmenej šesť inscenácií. Prví malí herci dorástli na vysokoškolákov - budúcich lekárov, právnikov, ktorí hrávajú to „dospelácke" divadlo, akože inak, z jej autorského pera. Druhá generácia vyrastá. Najmenší herec mal 3 roky, keď som ho videla v prvej hre, dnes má 10 rokov a stále hrá. Na javisku sa stretávajú herci z „gádžovských" i rómskych rodín. Jednou z hviezd divadla je chlapec rómskeho pôvodu, ktorý suverénne recituje v jednej z hier básne P.O. Hviezdoslava.
Len tak, pre radosť, občas pre súťaže, ale najčastejšie pre divákov zo Šindliara a z Lipoviec hráva Šindliarske naše divadlo. A o čom? O ich škole, o histórii Šindliara. o vzťahoch na dedine, o pokryteckej morálke, o revolučných prevratoch, o slovenčine, o všetkom, o čom sa teta Terka rozpráva so svojimi zverencami.
Čas v Šindliari plynie tak, ako všade inde. Ľudia sa stretávajú, rozchádzajú, umierajú. Napĺňanie času je tu však určite bohatšie. Bohatšie o vzájomné stretávania sa v ich „kulturaku" na divadelných predstaveniach, ktoré môžu meniť šindliarsku pospolitosť na jednu veľkú rodinu.
