Dvadsaťpäťročný život v Prešove zo mňa asi urobil „domestikovanú" Šarišanku. „Figľe", ktoré sa dajú vyčariť v dialógoch vedených v šarištine sú nádherné a hoci sa už mnohé opakovali, vždy ma rozosmejú. Text piesne „Veš ty zajdu i ja zajdu pujdzeme do mľina" som si dlhé roky sama pre seba vysvetľovala ako: Ak pôjdeš ty do mlyna, pôjdem aj Až po rokoch som s prekvapením zistila, že daný text je o nosení „zajdy", teda preklad je asi takýto: Zober si zajdu, vezmem si ju aj. Už kratšie som prekladala názov obchodu "Tuňi obchod u Piťa" /Prešov - Lipany/. Tak som zistila, že šariština je nie len mäkký jazyk, ale aj jazyk plný skratiek.
Ak sa na Šariši rozhodnete kúpiť si auto, stačí si zapýtať motor. Nemusíte mať obavu, že by Vám predavač ponúkol len onú časť z auta - teda motor. Ponúkne Vám celé auto. Viem tiež, že si treba dať pozor, ak si pýtate halušky s tvarohom. Môže sa stať, že v tanieri budete mať široké rezance s tvarohom. Z vlastného života viem tiež, že ľudí žijúcich v oblasti Dobšinej by určite prekvapilo, že Šarišania držia graty v skrinkách v kuchyni a nie v práčke. Graty sú totiž na Šariši riady a v Dobšinej sa tak pomenúvali šaty.
Humoristický program Drišľakoviny ako sa vraví, nemusím. Nie pre šarištinu. Celkom ma však zaujali jeho začiatky a naozaj ma pobavilo, že v prvých dieloch boli uvádzané písané slovenské prekladové titulky podobne ako v predstavení Divadla A. Duchnoviča, ktoré hralo v rusínčine.
Keď sa mi, ako mladej manželke, môj manžel /rodák z Prešova/ občas prihovoril /samozrejme zo srandy/ nejakým šťavnatým šarišským slovom, zopárkrát som zacitovala pána Buriana: Za první nevím, co to je a za druhý mně to uráží. Dnes mu to už nehovorím. Moja slovná zásoba nadobudla veľkosť jeho a tak ma slová ako gacek, goľa, dach, teľevo a mnoho iných neprekvapujú. Stali sa súčasťou života okolo mňa a je to tak fajn.
