Krehké tance, tajomné tance, erotikou naplnené tance... Vraj sme sa stali fanúšikmi estetických hodnôt.. Voľáko to doteraz asi vychádzalo, že vo finále sa objavili vždy tí najtalentovanejší. Publikum pred obrazovkou dvíhalo svoj palec smrti a života, ktorý bol nasmerovaný na mobilovú klávesnicu. Výsledky občas prekvapili, ale v konečnom dôsledku boli záverečné duely očakávané a spĺňali čakávané estetické parametre súťaže.
V tomto zmysle slova boli tohtoroční taneční gladiátori iní. V záverečnom stretnutí sa nestretli dva najtalentovanejšie a preto najoceňovanejšie páry. Finále patrilo začínajúcej, snáď hviezde, ktorá je určite nielen mladá a krásna, ale aj talentovaná a dáme, ako sa vraví, v najlepších rokoch, ktorá je určite hviezdou hodne za zenitom. Panej zrelej, ktorá vie spievať a vo svojej dobe bola výraznou postavou slovenskej pop-music. Panej, ktorá určite nebola nasadená do tejto súťaže ako talentovaná tanečnica a napriek tomu sa ocitla na druhej alebo prvej víťaznej priečke. Myslím, že jej udržanie a postavenie v tejto súťaži prekvapilo aj samotných organizátorov. Je jasné, že jej počiatočná rola nebola rolou tanečnej favoritky. Šou, ktorú začala robiť bola dôvodom, pre ktorý sa ocitla tam, kde sme ju v nedeľu videli. Je vec osobného názoru a vkusu, čo je dobrá šou a čo je šou za hranicou dobrého vkusu. Pre mňa je šou onej dámy, žiaľ, tou, ktorá za hranicou dobrého vkusu je. Keďže som chcela vidieť a porovnať tanec oboch súťažných párov, nejak som to vydržala, kým sa jednadnalo o tanec. Ako náhle došlo k slovnej komunikácii /Ak sa to dá takto nazvať. Vrieskanie, afektované úsmevy a pózovanie pred kamerami, kde druhí nemajú šancu dostať sa k slovu je niečím iným, ako rozhovorom pred kamerou./ prepínala som televízne vysielanie na iný kanál a nebyť vystúpenia Nelly Pociskovej, asi by som tam aj ostala.
Na začiatku súťaže mi bolo viac - menej jasné, koho vo finále uvidím určite. Druhým párom som si nebola istá. Súčasný vývoj ma však naozaj prekvapil. Ak budem veriť, že sa s hlasmi divákov nemanipuluje, kladiem si len jednu otázka: Quo vádis dobrý vkus a úsudok slovenského diváka? /Ak v dobe krízy investujeme svoje peniaze týmto smerom, ako by to vyzeralo, keby sme mali predkrízový dostatok?/
A ešte jedno poznanie: Asi nemá v budúcnosti zmysel robiť súťažné šou - relácie, v ktorých ide o talent, vedomosti, hodnotné schopnosti. Možno by názov a zameranie najbližšej „šouky" mohol znieť: Vrieskajme a grgajme spolu - Slovensko konečne hľadá skutočné talenty.
