Keď vylúpim každý rok jednu menšiu banku, o dvadsať rokov budem mať dosť na to, aby som sa v jednom takom ubytovala. A keďže sú dnes ľudia takí šikovní, verím, že nezostanem len v hoteli. Postavím si vlastný vesmírny dom, nasadím kvety a pustím Markízu.
Nemyslím na to, že rakety vypúšťajú nebezpečné plyny, znečisťujúce našu planétu. Ja si nájdem novú. Netrápi ma, že moja planéta už potrebuje pomoc. Chcem nahlodávať ďalšiu. Snáď sa mi môj malý sen splní. Prečo by mali do vesmíru cestovať len nejakí Denisovia Titovia. Len za to, že oni už svoju banku stihli vykradnúť...
Tak zatiaľ len sledujem internet, prepínam kanály na mojom plochom televízore so širokouhlou uhlopriečkou, do ucha vkladám MP5 s foťákom a taktiež internetom a verím, že čoskoro aj mňa raketa odpáli aspoň na obežnú dráhu okolo Zeme. A snáď budem svoje deti kočíkovať už na Marse. Tak nech si švihnú!
