„V Boha ver, ale farárovi nie.“ Toto múdre heslo sa u nás doma tradovalo celé generácie.
Neznamenalo popretie viery, ale skôr spochybnenie tých, čo mali byť jej nositeľmi a služobníkmi. Na Slovensku to platí doteraz – nie kvôli samotnej viere v Boha, ale kvôli cirkvi, ktorá akoby stále ostávala zakliata v stredoveku.Kým svetová cirkev hľadá nové cesty komunikácie, snaží sa otvárať spoločnosti a zmierovať, tá naša starosvetská je viac „slovenská“ než svätá. Odsudzovanie namiesto pochopenia, nenávisť namiesto lásky, politika namiesto evanjelia. Niektorí jej predstavitelia ešte aj dnes dokážu ospravedlňovať temné obdobia dejín, keď slovenský klérus kráčal bok po boku s totalitou a Hitlerovou Európou.
Katolícky kňaz a prezident vojnového slovenského štátu Jozef Tiso je pre časť cirkevnej hierarchie stále mučeníkom, hoci pre dejiny zostane predovšetkým symbolom zrady Evanjelia a ľudskej dôstojnosti.Môj starý otec mi kedysi rozprával, ako to fungovalo počas vojny. Ľudia sa na spovedi priznali aj k tomu, že u seba schovávajú Židov. A netrvalo dlho – zaklopala Hlinkova garda či nemecké gestapo.
Odvtedy môj dedo vravel jasne: „V Boha verce, ale farárovi ňe! “
Priznám sa, že ešte donedávna som si slovenský klérus vážil. Mal som úctu aj k arcibiskupovi, ktorého som dokázal vnímať ako morálnu autoritu. No keď dnes lobuje v parlamente, usmieva sa pri výsledkoch hlasovaní a tvári sa, že z Desatora platí už len „nech sa do kasičky sypú milodary“, tak cítim len smútok a pohŕdanie. Nezabiješ, Nezosmilníš, Nepokradneš? Zdá sa, že tieto pravidlá ustúpili do úzadia, nahradené mocou, peniazmi a tichým krytím každého škandálu.Sú tu duchovní so slabosťami, ktoré by vo svete nikdy neprešli. Sú tu biskupi, ktorí s plnými ústami hodnoty kážu, ale v plných vreckách nosia len peniaze zo štátnej kasy. A sú tu politici, ktorí ich radi podporia – veď spojenectvo moci a viery vždy fungovalo.
Niekedy sa človek až pýta: je to ešte viera, alebo len predstavenie pre naivných? Je to ešte cirkev, alebo len politicko-ekonomická firma? Neublíži? Ale áno, ubližuje. Lebo vyprázdňuje vieru samotnú. Berie ľuďom dôveru v duchovné hodnoty a premieňa Evanjelium na menové kurzy.Ale kým tu budú ešte ľudia, ktorí si zapamätajú slová mojho starého otca, ostane aj nádej: „V Boha ver, ale farárovi nie.“ Lebo Boh nepotrebuje lobing ani milodary. Boh nepotrebuje cirkevné PR. Boh potrebuje len človeka, ktorý bude konať dobro.
