Dalibor Pargáč
Tajomstvo pravej podstaty duchovnosti starých Slovanov
Viete v čo verili a čo uctievali naši dávni slovanskí predkovia pred príchodom Cyrila a Metoda, ktorí im priniesli kresťanstvo? Na akom stupni stála v skutočnosti ich duchovnosť?
Som človek, ktorý má rád pestrosť. Som človek, ktorý má rád živú a autentickú komunikáciu s ľuďmi. Som človek, ktorý sa snaží vnímať veci v širšom kontexte. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Viete v čo verili a čo uctievali naši dávni slovanskí predkovia pred príchodom Cyrila a Metoda, ktorí im priniesli kresťanstvo? Na akom stupni stála v skutočnosti ich duchovnosť?

Neuveriteľná je naivita ľudí, ktorí sa dali opäť zmanipulovať v prospech zámerov oligarchie. Za francúzskeho prezidenta totiž zvolili Emmanuela Macrona, čiže bábku v rukách elity, ktorá bude poslušne plniť jej vôľu.

To je ale zapadákov! To je ale nuda! Veď sa tu vôbec nedá kam ísť a niet čo robiť! Takto hovoria a uvažujú mnohí mladí ľudia na dedinách, alebo v malých mestečkách.

Kto prežil stratu niekoho veľmi blízkeho bude asi vedieť, o čom je reč. Kto totiž stratil človeka, ktorého si vážil, ktorý bol jeho oporou a ktorého miloval, ten pozná ten pocit, akoby sa náhle zrútil svet.

Pre mnohých ľudí bude pravdepodobne veľmi zaujímavou praktická otázka, ako môže byť v dnešnej materialistickej dobe slobodným a nezávislým človek, usilujúci o duchovné hodnoty?

Európa sa v súčasnosti podobá starovekému Rímu tesne pre jeho pádom. Rímu, v ktorom v jeho začiatkoch vládol určitý poriadok a určitá morálka.

Je našou prirodzenosťou, že si vždy budeme klásť najrozličnejšie otázky. Avšak človek, nachádzajúci sa tvárou v tvár najzásadnejším otázkam vlastného bytia by mal vedieť, že na každú z nich existuje odpoveď.

Len do žatvy! Tieto slová visia nad ľudstvom ako Damoklov meč! Sú výstrahou! Sú upozornením na to, že na zemi nebude pospolu dobro a zlo donekonečna, čo znamená definitívny koniec pre všetkých, ktorí stoja na strane zla.

Pre duchovné texty rôznych náboženstiev je príznačná určitá tajomnosť. Akoby v nich zostávalo niečo nedopovedané, niečo zvláštnym spôsobom záhadné, niečo nie presne ohraničené.

Malá je planéta Zem, vznášajúca sa v nedozerných diaľavách vesmíru. Planéta, na ktorej rozkvitol dar života. Bola to však iba „náhoda“?

Európa sa v podobá starovekému Rímu pred jeho pádom. Rímu, v ktorom v jeho začiatkoch vládol určitý poriadok a morálka, zatiaľ čo pod vplyvom blahobytu prepadol na svojom sklonku dekadencii, zvrátenosti, zvrhlosti a nemravnosti.

Umenie je jediným odvetvím ľudskej činnosti, ktorá sa dokázala zachvievať po dlhé stáročia v súlade so Zákonitosťami vo stvorení. Avšak v dobe, vyznačujúcej sa pýchou v neobmedzené schopnosti ľudského rozumu nakoniec padlo aj ono.

Osobne nepatrím medzi veľkých prívržencov ani jedného z týchto systémov. Ich vzájomným porovnaním však sa však môžeme dopracovať k veľmi zaujímavým skutočnostiam.

Ľudskú osobnosť možno veľmi zjednodušene charakterizovať dvomi jej základnými zložkami – rozumom a citom. Z nich rozum upiera svoj zrak nadol, do hmoty, zaoberajúc sa jej poznávaním, skúmaním, analyzovaním a využívaním.

Celým stvorením znie ohlušujúci hlahol zvonov, oznamujúcich posledný súd! Hlahol zvonov, oznamujúci dobu posledných rozhodnutí! Iba ľudia nič nevidia a nepočujú ...

O stredoveku sa zvykne hovoriť, ako o dobe temna. Pozrime sa na jednu z temných udalostí temného stredoveku, ktorá je mimoriadne zaujímavá tým, že je vo svojej podstate plne analogickou s najsúčasnejším dianím.

V mnohých duchovných smeroch niekedy nachádzame priamu požiadavku nejesť mäso, ktorá býva zdôvodňovaná láskou ku všetkému živému.

V predchádzajúcom článku sme hovorili o fatálnej osobnostnej tragédii väčšiny ľudí, ktorí vo svojej nevedomosti premrhávajú zásadný zlomový moment vlastného života.

Na bezodnej chamtivosti postavený súčasný systém, v ktorom chcú mať bohatí stále viac začína zákerne siahať na pôdny fond krajín strednej Európy.

Žijeme v univerze, ktoré je duchovné. A preto absolútne všetko, čo sa v ňom nachádza má slúžiť a má byť nápomocné rozvoju ducha. No a nie inak je tomu i v prípade takej intenzívnej sily, akou je sila pohlavná.