Po takejto exkurzii do minulosti pocítia mnohí naši súčasníci obrovskú úľavu z toho, že nežijú v spomínanej, barbarskej dobe, ale naopak, v modernej civilizácii.
Avšak paradoxne, nikto z nich si pritom neuvedomuje, ba ani nie je ochotný pripustiť, že ani nie o sto rokov sa budú ľudia i na dnešné praktiky v zdravotníctve pozerať s presne rovnakou hrôzou, s akou sa my dnes pozeráme na tie stredoveké.
Samozrejme, mnohí budú chcieť takéto tvrdenie pohotovo ospravedlniť prirodzeným vývojom ľudského poznania a ďalším rozmachom vedy a techniky, ale nebudú mať pravdu. Najsmutnejšie na celej veci totiž je, že v spomínanom stave zotrvávame úplne dobrovoľne, pretože už v dnešnej dobe vlastníme dostatočný potenciál na to, aby mohla byť uskutočnená priam revolúcia v diagnostike a liečbe všetkých chorôb. Najväčšou prekážkou v uskutočnení nevídaného prevratu v zdravotníckej starostlivosti, aký doposiaľ nemal na našej planéte obdobu je však žiaľ, súčasný, materialistický spôsob myslenia, ktorý vo svojej obmedzenosti a dogamtike priam evokuje stredovek.
Každý človek je bytosťou duchovno – duševno – telesnou. Avšak dnešná „moderná medecína“ redukuje ľudskú bytosť iba na fyzické telo, ktoré sa stáva prvoradým a výlučným predmetom jej záujmu. Že ale nebude s podobným, obmedzeným prístupom k človeku niečo v poriadku, o tom svedčí čoraz viacej vzrastajúca chorobnosť, či už psychického, alebo fyzického druhu a to aj napriek všetkým moderným poznatkom a čoraz lepšiemu technickému vybaveniu.
Vo vesmíre fungujú isté, nazvime ich Vyššie, alebo univerzálne Zákonitosti. No a veľmi zjednodušene povedané, každá naša choroba je zapríčinená špecifickou mierou odklonu ľudského jedinca od týchto Zákonitostí. K zmienenému odklonu, alebo inak povedané, k previneniu sa voči vyšším Zákonom, dochádza vždy najskôr na duševnej úrovni, prostredníctvom nesprávneho postoja a náhľadu na život, ako i na rôzne životné situácie, ktoré ľudia zvyčajne riešia bez znalostí účinkov spomínaných Zákonitostí.
Avšak neznalosť Zákona neospravedlňuje! Trvalo nesprávny postoj k životu sa teda na duševnej úrovni čoraz viacej kumuluje, až sa nakoniec, celkom viditeľne a hmatateľne premietne do úplne konkrétnej choroby. Každá choroba, ako taká, je teda iba zhmotnením nášho osobného, celkom konkrétneho odklonu od vyšších Zákonitostí. No a znalý človek môže následne, zo špecifík ochorenia presne určiť, k prekročeniu ktorej z univerzálnych Zákonitosti došlo a teda čo je skutočnou príčinou našej choroby.
Až toto poznanie a jeho aplikovanie do každodennej medicínskej praxe, môže urobiť zo súčasných lekárov, lekárov skutočných, ktorí musia byť predovšetkým lekármi duše. Musia sa preto stať v prvom rade znalcami Zákonov stvorenia, ako aj znalcami ľudských duší, pretože iba takýmto spôsobom je možné diagnostikovať skutočnú príčinu nemoci a odporučiť účinnú liečbu.
Je nepochybné, že v dnešnom zdravotníctve pracuje mnoho čestných a dobrých ľudí, majúcich to najčistejšie chcenie pomáhať blížnym v ich bolesti. Avšak žiaľ, iba samotné dobré chcenie tu nestačí! Bez znalosti a akceptovania Zákonov stvorenia a teda bez znalosti skutočných príčin chorôb, ktoré pramenia v ľudskej duši, bude aj to najlepšie chcenie nedostatočné. Celá liečba sa potom zredukuje iba na bezduché potláčanie dôsledkov, prejavujúcich sa na fyzickej úrovni to všetko bez znalosti a eliminovania skutočnej príčiny nemoci, ktorá si bude hľadať stále nové a nové cesty k hmotnému prejaveniu sa. Aj pri najlepšej vôli sa bude potom podobný spôsob „liečby,“ vo svojom dogmatickom obmedzení sa na iba materiálne, veľmi podobať praktikám stredovekých felčiarov a šarlatánov a práve tak, ako aj vtedy, bude neraz prinášať viac škody, ako úžitku.
Áno, skutočne dozrel čas na radikálne prehodnotenie postoja k súčasným metódam v zdravotníctve pre tých lekárov, ktorí sa chcú stať skutočnými pomocníkmi ľudí a nechcú natrvalo uviaznuť v osídlach absurdného, dogmatického materializmu, aj v medicíne dneška neraz hraničiaceho až zo šarlatánstvom.
Samozrejme, zostáva faktom, že v zdravotníckej starostlivosti o obyvateľstvo už bolo dosiahnuté veľmi veľa, čo nemožno spochybňovať. Avšak treba nevyhnutne kráčať ďalej a rozšíriť jeho obzor o poznanie a aplikovanie Zákonov stvorenia do každodennej medicínskej praxe. Lebo až zarážajúca prostota týchto Zákonitostí by následne spätne, veľmi radikálne zjednodušila a v konečnom dôsledku i zlacnila neraz až extrémne prekomplikované, liečebné metódy. Mnohé drahé diagnostické prístroje by totiž nahradil osobný rozhovor a mnohú zdĺhavú a neúspešnú liečbu zmena vnútorného postoja pacienta. Človeka totiž v žiadnom prípade nemožno zredukovať iba na jeho pozemské telo a slepo ignorovať jeho ďalšie dve, veľmi významné zložky osobnosti – dušu a ducha.
