Ahojte,
Od spustenia svojej predvolebnej kampane sa čoraz častejšie stretávam s otázkami typu:
„Damián, prečo to robíš, nemáš dosť práce?"
„Stíhaš sa starať o rodinu?"
„Dlho si tu nežil nepoznáš mentalitu Slovákov."
Na tieto a im podobné otázky som sa rozhodol odpovedať v tomto krátkom príspevku.
Pokiaľ ide o otázku „prečo to robím?" odpoveď je jednoduchá: Sedemnásť rokov som žil na malom ostrovčeku, uprostred stredozemného mora, Malte. Tu bola mojou náplňou života, pomoc ľuďom. Začalo sa to už na strednej skole, kde som bol zvolený za člena študentskej rady. Organizovali sme rôzne akcie a kultúrne podujatia pre študentov. Neskôr na univerzite som pokračoval v tomto „duchu" - pomoci študentom, stal som sa členom univerzitnej študentskej rady. Tu som pomáhal študentom rôznymi aktivitami - od vybavenia ubytovaní pre študentov na ostrove, po výmenné pobyty v USA . Podporovali sme študentov v organizovaní aktivít, kde mohli študenti napríklad preukázať svoj talent. Dodnes veľmi radi na to s kamarátmi spomíname. Tieto roky v študentských vysokoškolských odboroch boli nezabudnuteľné. Po ukončení univerzity ma oslovili nápady honorárneho konzula a vďaka nemu a ambasádorovi som zorganizoval neformálnu asociáciu „Friends of Slovakia in Malta". Asociácia organizovala pre krajanov podujatia ako napríklad mikulášsku besiedku, fašiangy či napríklad maľovanie vajíčok. Boli to pre mňa, a verím, že aj pre ostatných ľudí, ktorí sa podieľali na týchto aktivitách, nezabudnuteľné chvíle. Zúčastňoval som sa na návštevách slovenských delegácií na ostrove. Bol som rád, keď som počul o Slovensku, o Slovákoch, ale netešila ma naša politická situácia. Nastal čas na zmenu. Začalo ma to ťahať domov. Chcel som sa aktívne podieľať na smerovaní štátu, v ktorom som síce väčšinu svojho života nežil, ale v ktorom zostala časť mojho srdca.
Malta mi dala veľa od skúseností, zážitkov a jednu najúžasnejšiu osobu, ktorá je mojou manželkou. Začiatkom roku 2011 sme sa rozhodli natrvalo usadiť v Bratislave. Onedlho padla vláda a ja som bol veľmi nespokojný. Ubíjala ma situácia, ktorá tu prevládala. Našťastie som uvidel svetlo na konci tunela vo forme zoskupenia „Sen pre Slovensko". Projekt, ktorý rozbiehal „mladý" politik, odídenec z KDH, Daniel Lipšic. Organizoval stretnutie a diskusie s ľuďmi, ktorého som sa, samozrejme zo zvedavosti, zúčastnil. Po stretnutí som mal zmiešané pocity. Mal som nejaké výhrady a otázky, tak som sa rozhodol napísať email a popýtať sa na určité veci, ktoré ma zaujímali. Čuduj sa svete, hneď na druhý deň som dostal odpoveď. Úprimne, toto bolo druhýkrát, čo mi politik tak rýchlo odpovedal na môj email. Ten prvý bol od súčasného premiéra Maltskej republiky, v tom čase, mladého a nádejného europoslanca. Moja konštruktívna kritika, bola prijatá a bol som pozvaný do marketingového tímu. Zoznámil som sa so skvelými ľuďmi s ktorými sme začali budovať krajské štruktúry. Dnes som okresným predsedom Bratislava II, a zároveň aj kandidát na poslanca Bratislavského samosprávneho kraja. Za tie dva roky čo som na Slovensku, v mojom živote sa veľa zmenilo. Dúfam, že to čo robím, prinesie len pozitívne veci pre nás všetkých. Chcem aby sme my a naše deti žili v lepšom svete, ako je teraz.
Odpoveď na otázku „nemáš dosť práce? " Tak to teda veru mám. Niekedy neviem, kde mi hlava stojí. Ale kvôli tomu som sa vrátil žiť domov na Slovensko, aby som sa pokúsil niečo zmeniť. Rad pridám ruku k niečomu, čo tu po mne zostane. Je to možno naivné, ale som jednoducho taký. Snažím sa ľuďom vyjsť v ústrety, a pritom si ísť svojou vlastnou cestou, so svojimi presvedčeniami. Ak sa moja cesta spája s cestou iných, respektíve zdieľajú môj názor, tak im budem vďačný, ak ma podporia. Mám rád otvorenú a konštruktívnu komunikáciu. Dosť často mi to pridáva extra práce, ale čo už, robím to rád a napĺňa ma to. Našťastie mám manželku, ktorá to chápe, podporuje ma v mojom presvedčení, v mojich aktivitách.
K častej otázke či mám čas „starať sa o rodinu" aj popri práci a mojich ostatných aktivitách je odpoveď „áno". Niekedy je to na hrane, ale dá sa to zvládnuť. Chce to vôľu a dostatok trpezlivosti.
Otázka, alebo je to skôr konštatovanie „dlho si tu nežil, nepoznáš mentalitu Slovákov". Úprimne, všetci ľudia sme si podobní. Chceme dobre pre seba a ľudí v našom okolí. Aspoň v to dúfam. Každý chce niečo dosiahnuť. Ide však o to, akou cestou sa vyberie. Každý je „KOVÁČOM" svojho šťastia. Ja každému želám, aby skúsil a dosiahol to, po čom túži. Pokiaľ to človek neskúsi, tak nemôže vedieť aké to je a aké by to mohlo byť, každý musí popri tom niesť aj následky svojich rozhodnutí. Ja som si vybral a stojím si za svojím rozhodnutím. Čas ukáže, či to bolo správne.
Ešte pred niekoľkými rokmi by sa mi tieto riadky ťažko písali. Za ten čas „pretieklo veľa vody", a taktiež som sa veľa vecí naučil. Z introverta sa stal malý extrovert, ktorý pracoval na sebe, aby sa dostal tam kde je. Verím ľuďom. Verím, že každý z nás dosiahne to, čo si zaumieni. Vždy to začína malým krôčikom. Stačí len vykročiť a veci sa začnú hýbať samé. Ak sa aj niekedy potkneme, vezmime si to ako poučenie, postavme sa a kráčajme ďalej. Svoj cieľ dosiahneme.
Ďakujem Vám za Vašu pozornosť a želám príjemný zvyšok dňa.
Volám sa Damián Kováč a som tu pre Vás.
