Neviem ako vy, ale ja mám vždy v nedeľu večer akýsi nepokoj v sebe. V prvom rade mám otočený spánkový režim, keďže človek si počas svojho či už chorobného, alebo dovolenkového pobytu zvykol chodiť spávať aj po polnoci. Za ďalšie si predstavujem svoj inbox, ktorý keď otvorím sledujem, ako mi nabiehajú maily a číslo prichádzajúcich mailov prevýši číslo 100.
Pravidelne v noci, pred príchodom do práce, mám katastrofické, až hororové sny. Včera nie a nie zaspať. Podarilo sa mi to až okolo polnoci. Keď zrazu... ocitám sa sama v práci a všade je tma. Som úplne sama v celej budove. Niekto ma naháňa. Je to zabiják a chce ma zabiť. Schovávam sa pod stôl a chcem uniknúť. Prepadáva ma hrôzostrašný strach a panika. Počujem jeho kroky ako prichádza ku mne, keď... zrazu sa precitám do tmy a hľadia na mňa dve svetielkujúce žlté oči. Zľaknem sa opäť. To len môj kocúr na mňa vycivene pozerá. Po tomto šoku ukľudňujem nielen seba, ale aj kocúra, ktorý by najradšej zaliezol pod posteľ.
Očami blúdim po tmavej izbe a hľadám šialeného zabijáka. Ale ten ostal našťastie vo sne. No nezaspávam hneď. Až niekedy nad ránom a mám pocit, že spím len 5 minút. A potom ... príšerné zvonenie budíka.
Prichádzam do práce a na floore som sama. Otáčam sa ešte za sebou, či ma náhodou niekto neprenasleduje. Nato sa len krátko usmejem a som rada, že to bol len sen.
Ráno sa snažím zapracovať, teda minimálne sa snažím. Máte pocit, že ste v inej galaxii a myšlienky sa vám vracajú o týždeň dozadu, kde si predstavujete, ako ste boli niekde na dovolenke, alebo ste krásne v teplúčku sledovali televíziu. Po hodine sa mi podarilo nakopnúť Diesel a pracujem na plné obrátky.
Pohľadom sledujem svojich zapracovaných kolegov a ja mám pocit, že moje „kone“ spomaľujú svoj cval. Najhorší čas, po výdatnom obede, práve prichádza a navštevuje ma pani „schnitzelkoma“ Hľadám únikovú cestu, no márne. Moje oči naberajú čínsky vzhľad a ja sa strácam v priestore.
Zrak sa upína na čas. Tlačím ho svojim pohľadom dopredu, no márne. Prichádza coffee time. Preberám sa niekedy dve hodiny pred záverečnou. Fungujem a pracujem. Moje kone už neklusajú, ale cváľajú.
Keď padne hodina H, hovorím si „KONEČNE!“. Koniec koncov tieto prvé dni po návrate mi vždy rýchlo ubehnú.
13. dec 2010 o 11:35
(upravené 13. dec 2010 o 11:53)
Páči sa: 0x
Prečítané: 852x
Návraty
Poznáte ten pocit, keď sa máte po 2 (alebo viacerých) týždňoch práceneschopnosti a v tom lepšom prípade po dovolenke, vrátiť do práce? Nič horšie si neviem ani predstaviť!Väčšinou prichádzame do práce v pondelok. Odpočinutí a zároveň unavení.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)