Murko bol rozkošné mačiatko, až mi bolo trochu ľúto že z neho vyrástol dospelý kocúr a už nie je taký malý, milý, rozkošný, ale aj napriek tomu mi dokázal vždy robiť spoločnosť keď som si vyšla na dvor, alebo do záhrady. S tým dvorom to bolo ešte celkom dobre. Horšie bolo keď som chcela robiť niečo v záhradke... Ťažko sa totiž trhá burina, keď sa Vám o ruku sústavne obtiera Váš chlpatý priateľ. A keď sa práve neobtiera tak Vám labkou štuchá do ruky, proste chce sa hrať. Skoro ako mača, ale už nie také maličké. Teda vôbec nie maličké. Muro bol vždy veľký gurmán. Granule mu nikdy nechutili, to bola preňho ako sa hovorí len taká „z núdze cnosť". Okrem zvyškov rôznych druhov mäsa z obeda si rad pochutnal napríklad aj na palacinkách. No nečudo že začal priberať. A to veľké brucho ťahal so sebou až kým neprišli na svet prvé Murové mačiatka..... A tak bol Muro premenovaný na Muru. Z nášho dvora sa stala svätyňa lásky. Postupne sme rozdávali mačiatka, občas sme si nejakého kocúrika nechali, ale vždy sa niečo stalo len tým kocúrom a tak nám ostala Mura. Zrejme má 77 životov.
Pred časom opäť raz Mura vrhla mačiatka. Zo štyroch prežili dve, ktoré si ako obyčajne ukryla v dome, konkrétne v garáži, v stočenej karimatke na ktorej som sa chcela v lete ešte opaľovať. No čo už, hlavne nech sa o ne pekne postará.
Keďže ráno v pracovné dni vstávam u nás doma prvá, neprekvapilo ma pri odchode z domu že Mura pribehla len čo som otvorila dvere do chodby. Najprv som si naivne myslela, že si to namieri do kuchyne lebo je zrejme hladná. Lenže ona chcela ísť von. „Aha, jasné" napadlo mi, veď aj ja keď vstanem idem najprv na WC. Lenže zas som sa mýlila. Keď som otvorila dvere mačka vybehla von a začala sa provokatívne prevaľovať po chodníku. Vtedy mi to došlo..... V noci ma totiž zobudilo hlasné mraučanie kocúrov na našom dvore.... Lenže mačka bola zavretá v dome.... a to som si myslela, že keď má mačka mladé tak ruja idem bokom.
Keď som prišla domov z práce Mura sedela na terase a pri nej dvaja kocúri. Spýtala som sa otca, že čo ich nevyženie..... Že sa vraj neoplatí, na obed tam totiž sedeli štyria.... Tak to už je sila si myslím.... Zabehol teda k susedovi po vzduchovku, čo ma spočiatku vydesilo. Aj keď boli kocúri záškodníci, bolo by mi ľúto keby im ublížil.
Ale dostala som odpoveď že ich to len „pošteklí". Spočiatku sa mi to nezdalo, ale kedže mačky v období párenia vedia ísť dosť na nervy (akoby vonku plakalo dieťa) tak sa pustilo do plašenia. Chvíľu to aj vyzeralo nádejne, niektorých záujemcov to odradilo, ale tí najskalnejší sa ani neunúvali na útek.
Zrejme sa držali hesla že láska bolí.
