Je to príjemné takto po zime keď chodí človek stále naobliekaný výjsť si von len tak naľahko, na nohách žabky... Ale túto idylku mi vždy vedia skaziť ľudia ktorým zrejme stačí aby na nich padli dva slnečné lúče a už sú pekne opálení. Odchádzam z práce, kolega si neodpustí poznámku: Hmmm pekné šaty cica! Ale opáľ sa aspoň trochu.... alebo: pozri na tú a hentú ako má pekne opálené nohy. V tej chvíli cítim veľkú krivdu, lebo moje biele nohy, sú vlastne už opálené! Lenže aby si to ľudia všimli, museli by vidieť na mojom tele také miesta, ktoré ešte ani slnko nevidelo... A to by teda rozhodne nešlo. Ja viem, je to celé hlúposť, ale keď sa to opakuje pravidelne každý rok tak to už človeka nebaví. Stále dookola vysvetľovať že nemám vhodný typ pokožky na opaľovanie a vlastne ak sa chcem aspoň trošku opáliť musím sa najprv do červena pripiecť. A to nehovorím o tom že slnko mi hlavne povyťahuje pehy. Ale znamená to snáď že nemám právo nosiť krátke nohavice, sukne, šaty? Teda len aby som nemusela počúvať poznámky ľudí, ktorí sa opálení už snáď narodili. Veď ja tiež nehovorím ľuďom, ktorí ešte aj v zime chodia pripečení od solárka, že prepánajána vybledni trošku, lebo budeš pri vianočnom stromčeku vyzerať hrozne....
„Matka troch detí, ktorá v šestnástich začala chodiť do solária, umrela na rakovinu kože. Vplyvom umelého opaľovania dvakrát do týždňa sa jej v tele vytvorilo až 19 nádorov."
Toto som sa dnes dočítala na jednom nemenovanom portáli... Ďakujem neprosím. Obetovať život za pár tmavších odtieňov pokožky... Je mi ľúto snáď len jedno. Že som sa narodila aj so svojou pokožkou do zlej doby.... Veď v rozprávkach nemali princezné peroxidové vlasy a čokoládovú pleť zo solárka..... Mali alabastrovú pleť a ebenové vlasy, teda keď nepočítam zlatovlásku :)
Ak ste sa v tomto článku našli viaceré, tak ma to teší. Sme biele a nehanbíme sa za to.
