- Ja neviem. Asi hej. S Ivaninou sestrou, Nikolou, chodí do triedy. A Dominik fajčí?
- Hej, aj on. Povedz jeho mame!
- No mňa do toho nič!
- Joj, len srandujem. Veď ani mňa. Ale jeho mama si myslí, že je anjelík. Mohli by sme ju prebudiť zo sna. Aspoň by nebola taká namyslená a niečo by sa v dedine dialo.
- Aj ona fajčí. Minule som ju videla, vyšla z domu, sadla si na schody, zafajčila a späť dnu...
- A aj jeho partia, Tomáš a ten druhý... Neviem, ako sa volá.
- Ten, čo má astmu a každý rok je na liečení. No mama by sa tešila, keby vedela. Aj ty fajčíš?
- Hej, 18-krát na deň. Vždy vyjdem na balkón, tam si zapálim a pekne si to vychutnám. Tak sa to robilo na strednej na intráku. Vlastne si to vychutnať ani nemali čas, lebo sa museli skrývať za balkónovým zábradlím. V škole ich ale vrátnička cez prestávku pustila von, za garáže... Ale z mojich troch spolubývajúcich len jedna fajčila. Ale z ostatných izieb, fuuu, to ich bolo... A raz ich načapali, normálka z toho mali problémy..... Jeee, mama, jasné, že nefajčím! Radšej pôjdem do Metra a kúpim si 480-gramové vedierko arašidových chrumiek.
- To máš šťastie!
- Prečo?
- Že nefajčíš...
- Hehe. A čo by si robila? No nič. Však všetky tie malé decká večer pod zastávkou poťahujú. Už vôbec nie sú nevinné ako deti... Ale pamätáš si ako v kostole ten starý farár raz na konci vravel, že nech mu pod okienkom počas omše nefajčia. Lebo on keď stojí pri oltári, vidí len dymové clony :) To bola sranda. A vieš, kde chodia teraz? Teda teraz ešte nie, ale potom v lete budú chodiť. Mamy ich naženú v nedeľu do kostola, oni zostanú vonku a tam vzadu za zvonicou. Dobré, čo? Ale nikomu nehovor.
- A ty prečo nefajčíš?
- Mám ti povedať, ako vážne to ohrozuje tvoje zdravie. A koľko by si ušetrila. Že je to v ich prípade len z frajeriny a nudy. A tak ďalej. Veď je to predsa blbosť, nie?
- Je... Tak prečo?
- Lebo otec fajčí.
