Alebo tiež Dana Detai, teší ma.Momentálne mám iné lásky ako blogovanie. Stálo to tu za to! Raz sa možno vrátim. Zoznam autorových rubrík: Smer severovýchod SR, Súkromné, Nezaradené
Tentoraz jogurt. Tvarohový, vanilkový! Môj obľúbený!!! Ale biely si tam nechala, však ten je lacnejší. A minule 8 jemných plátkov syra. Naštvala si ma. Kradnúť zo spoločnej internátnej chladničky... To ako môžeš urobiť?! Však ja ťa dostanem. Asi máš rada mliečne výrobky. Urobím ti návnadu, otravím ťa. Ty ..... jedna.
Máme susedov. V dome majú bordel, aj na dvore majú bordel. Napriek tomu, keď tam prídem, cítim sa úplne fajn. Teda, to pri nich asi každý.
Vždy som vravela, že nejdem. Veď sa neviem ani tak prežehnávať, robiť tie krížiky po tele a dokonca ani len Otče náš po slovensky. Čo tam budem robiť? Obzerať si steny? Bola som.
Je dosť neskoro. Moje telo sedí mrtvé na stoličke a ja myšlienkami ležím už aspoň 3 hodiny v posteli. Mám chuť pozrieť si nejakú tú časť Dr. Housa, zasmiať sa na jeho irónii, sarkazme, či ako sa tým protivným vlastnostiam pekne hovorí. Aspoň je úprimný.
Mám neodolateľnú chuť polámať stoličky, prehrýzť káble, hodiť niečo niekam. Ale googliť ja rozhodne nebudem. Žiadne definície odo mňa nežiadajte. Teraz nie, prosím. Až potom, neskôr...
Zaujímajú ich len nasledujúce 3 veci, 3 okruhy, 3 témy na rozhovor. Nie však všetky 3 súčasne u jednej a tej istej osoby. U každej dotyčnej niečo iné... A to, aktuálna ponuka v katalógu AVON či ORIFLAME. Ďalej, či letia gelové alebo akrylové nechty. A v neposlednom rade konštatovanie, čí frajer je lepší (dôležité je vraj držanie sa za ruku, to by ste neverili!). Tak pokecame?
V triede kolujú maturitné pamätníky a z každého rohu je možné započuť slová: Urobíš mi? Urobíš? Medzi povinnú výbavu svojej školskej tašky som zaradila nožnice a lepidlo. Neodmysliteľné to kancelárske potreby maturujúceho študenta v období stužkovej slávnosti. Doma som si nastrihala fotky. V triede ich rozdám svojim spolužiakom a následne si do pamätníka vlepím ich tváre. Tváre mladých ľudí, s ktorými prežívam posledný štvrtý rok na našej OA. Krásne študentské časy?
Ráno, 15 minút po šiestej. Otvorím oči a sadnem si na posteľ. Vidím mobil pohodený na koberci vedľa postele. Čudné. Natiahnem teda ruku a zodvihnem ho. Neprijatých (zmeškaných) hovorov mám 29 a 3 prijaté textové správy. Určite sa niečo stalo, prebehne mi hlavou. Prečítam si správy. Dve z nich sú len hlásenia o novom odkaze v odkazovke. Tá tretia v poradí ma však zaskočí. Po jej prečítaní nič nechápem. Čo sa vlastne stalo?!? Čo sa stalo?!?
Život nie je sviňa, ale svinstvo. Pričom svinstvom ho robí človek. Myslím si, že to on je nakoniec tá ´sviňa´...
Vlakom cestujem tak maximálne 5-krát v roku. Aj tentoraz (no myslím ten štvrtok) som si vlak ako svoj dopravný prostriedok zvolila len kvôli nevyhovujúcemu autobusovému spojeniu do miesta svojho bydliska. Už na nástupišti ma čakalo milé prekvapenie. Nastupovala som totiž do IC-čka! Ale tam, kde bývam - tam také vlaky nechodia?! Príjemné zistenie... Tak som si vychutnávala pohodlie, aké autobusom bežne nezažívam.
Udalosti maturitného týždňa (ešte stále si na to spomínam) ma vystrašili. Dokonca veľmi. Pri predstave, že aj ja ráno pred ôsmou budem vchádzať do školy v čiernych topánkach, tmavých nohaviciach a elegantnom zvršku či v akomkoľvek inom to vhodnom oblečení na písomné maturitné skúšky, mi nie je príliš ľahko na duši. Áno, vystrašila ma už aj táto, len mierna predstava. Čo však zanechalo isté hlbšie stopy v mojej mysli, boli a sú samotné maturitné skúšky.
Ako človek bez vzduchu, rastlina bez živín, zviera bez potravy, mlyn bez vody. Ako lampa bez žiarovky, prehrávač bez slúchadiel, elektrický spotrebič bez elektriny, sušička bez teplého vzduchu, umývačka riadu bez vody. Ako učiteľ bez žiakov, riaditeľ bez úradu, spisovateľ bez pera, opravár bez náradia, kňaz bez veriacich. Ako otcov holiaci strojček bez batérií, mamina krížovka bez písmen, bratova izba bez neporiadku, sestrin bicykel bez kolies. Ako gitara bez strún, klavír bez kláves, bubón bez blán. Ako noc bez mesiaca, deň bez slnka, búrka bez bleskov. Ako bezfarebná dúha. Taký je život bez .....
