Takže som na tom podobne. Teda, ja sa aspoň čestne priznám. Na rozdiel od iných. Až pokiaľ sestra... neotehotnela. A vtedy sa vám zmení hŕba vecí. Vážne, fakt. Možno ani vy nie ste netvor...
MHD a cukríky
Rozprával vám už niekto oduševnene o nejakom dieťati? O vlastnom, aj o cudzom. O tom, čo vylialo, prevrhlo, proste vyparátilo, postváralo. Ako si hračky do chladničky naznášalo a poukladalo či ako steny orýpalo. Vy ste si len podopierali hlavu a tvárili sa, že počúvate: "Hej? Fakt? No nehovor!" A nemusela to byť ani žiadna mamička. Dokonca ani otecko. Vôbec nie! Alebo cestujete mestskou hromadnou dopravou a vaša kamoška ovešaná všetkým možným vyzerajúca ako ten najväčší grázel oblečená celá v čiernom sa zrazu rozplýva nad neznámym deckom v kočíku: "Aha, aké je zlaté." Vy však len nemo pritakáte, veľmi mierne povedané. Alebo kráčate s dobrými kolegami po uličke v parku. Zrazu sa mnohí z nich s nefalšovaným záujmom pristavia a usmejú na malého roztomilého chlapčeka hrajúceho sa s vodnou pištoľou namierenou na ľudí. O dvadsať krokov ďalej nastáva podobná situácia. Vy však s totálnym nepochopením radšej zrýchlite krok, nech vás to ešte náhodou s tou pištoľou neostrieka. A vo vrecku nemáte prichystané žiadne cukríky, tobôž nie lízanky a vôbec nechápete, odkiaľ to tie tety vyťahujú. Vy nájdete len a jedine žuvačky. No ale tá vaša sestra...
Tehotné ženy
A na toto si skvele spomínam! Dovtedy by ste si žiadnu tehotnú ženu ani len nevšimli. No zrazu ich je všade plno. Tam na ulici, tu v obchode, cestou do/zo školy/práce. Všade. Niečo neskutočné. Doteraz nič a teraz tak zrazu ich je toľko veľa? Mne sa to zdalo až čudné. Keby v správach zahlásili: "V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva narodenie rekordného množstva detí za posledných 10 rokov...", tak by som len pokývovala hlavou a dudrala si: "To JA som si už dávno všimla. Ale keby že to poviem, nikto by mi neveril!"
Stráženie
Sestra sa sťahuje do bytu. Treba ísť ešte po nejakú skriňu, na bytové družstvo, tam aj tu. Panuje chaos. Ja som zhodou náhod v tento deň marod (len mi úplne odchádzal hlas, neznesiteľne ma v čudných časových intervaloch škrabalo v hrdle a ona ma hneď vypísala na 3 dni, čo som chcela len nejaké normálne ÚČINKUJÚCE lieky). Sestra sa to náhodne ráno dozvie a hneď ma pre mňa ponuku - trošku ho postrážiť, nemá kto. Beriem, aj keď ja by som sama sebe dieťa určite nezverila. A ešte ho aj predsa len môžem niečím nakaziť. Rúško by som si najradšej dala! A ono je to také malé (pár mesiacov mal). No nič, práve zaspal a že bude ešte dlho. "No len aby..." myslím si. Pohybujem sa neuveriteľne potichu, no aj napriek tomu počujem zvuky škrípajúcej obývačkovej podlahy. Vraj si kľudne môžem pozrieť nejaký film, dvd už zapojili. Hlasitosť je minimálna, predsa len ho nebudem nijako rušiť. Len nech pekne spinká. No nepospalo to ani polhodinu, už to plače. A možno je hladné. Kopa fľašiek, džúsikov, mlieka, keksíkov.. a čoho všetkého. Čo mu teraz dať?! A pije, aha! Asi bol smädný. No nejako veľa, mne sa to nepozdáva. To ani ja toľko naraz nevypijem. Usúdim, že by možno aj ešte spal. Nie, chce sa hrať. Nie, počkať, spať. Plače. Beriem ho na ruky aj napriek tomu, že "to si potom zvykne len na ruky, inak ti ani nezaspí, ani plakať neprestane a teba len kríže budú bolieť". Neplač, veď ja ti dám všetko, čo len chceš.. Ale mama s ockom prídu až o chvíľu.
Spánok
Letné prázdniny minulého roku. Sestra nám ho nechala. Šesť či päť (či koľko) nocí som s ním spala teda ja. Vraj sa v noci vždy okolo jednej zobudí, dám mu hento, tamto a opäť zaspí. "No len aby..." myslím si. Na prvú noc si perfektne spomínam. Určite som sa aspoň 20x krát zobudila. Ja, ktorá keď večer ľahnem, až ráno vstanem. A cudzia posteľ mi tiež nevadí (ideálny na spanie bol vtedy rozťahovací gauč v obývačke), vyspím sa hocikde. Za normálnych okolností, pravdaže. Ale vtedy, určite som sa aspoň 20x krát zobudila. Bála som sa. Veď ja taká veľká (176 cm, vlastne asi, musím sa odmerať!) a on taký malý.. Čo malý! Úplne maličký. Bála som sa, aby som ho náhodou rukou nepricapila alebo sa náhodou nejako nevhodne neprekotúľala na druhú stranu gauča. Kto ho vie, čo ja v noci stváram. Ďalšie noci to už bolo ale dobré. Čím ďalej, tým lepšie. A ten príjemný pocit, keď to tak nevinne pri mne spalo. Jeee.
Aj po štyroch
Pri dome na dvore a v záhrade je to pre malé decko predsa len lepšie ako na sídliskovom pieskovisku. Ibaže ono chce všade ísť, všetko vidieť. A vy musíte za ním. A keď sa ešte navyše ani poriadne chodiť nenaučilo, rovnováhu nevie pri miernom kopčeku udržať, a tak ďalej. A vy máte pocit, že pri každom štvrtom kroku už-už spadne. To sa môže potom udrieť, aj modriny mať. Jaj.
Domácnosť
Hej, to ja som mu ukázala ako sa zapína tlačiareň. Veď keď sa mu tak páči všetko blikajúce, svietiace. A tlačiareň predsa bliká aj svieti. Ale do veže som ho CDčká strkať neučila. A toto sa mi nepáči! Ešte mi raz zlomí toto, čo sa vysúva. No, ako sa to volá... A všetko, čo chcem ešte aj niekedy vlastniť, musím vybrať z dolných poličiek. Aj kľúč zo skrine. Schody sú tiež nebezpečné - zatváraj tie dvere na schodisko. A prečo, dočerta, kričíš "žiži"?
Kočík
Tak k tomuto nie je čo dodať. Manévrovať s kočíkom po supermarkete? Zdá sa mi, že kľučkovať s autom pomedzi ľudí po pešej zóne je oveľa jednoduchšie a zvládla by som to tisíckrát lepšie. Ešteže to nemusím robiť, to prvé. Ale úložný priestor kočíka sa dá pri menšom nákupe použiť aj ako vozík. Paráda!
A podobne.
Ďakujem sestre, že je o dosť staršia ako ja a mám tak skvelého synovca, ktorého mám STRAŠNE rada. Len mu to tak na 100 % neviem dať najavo. Neviem, čo je dieťa. Ale až taký úplný netvor zo mňa nebude. To som rada. Inak vnímam malé deti. Sú ozaj neskutočné. K cudzím by som sa napriek tomu z ničoho nič nepristavila. Nemám to proste v sebe. To asi nebude mať každý, že? Ale cítim, čo cítia tí, čo to robia (uff, to je veta!). Ak vôbec niečo cítia, jasné. Až, samozrejme, na tie staré tety, ktoré vám čumia do kočíka, aby vás mohli o dvadsať krokov ďalej ohovoriť. Fuj!
A na ulici si už okrem všeličoho iného nevšímam tehotné ženy, ale detské kočíky. A tiež ich je zrazu až nejako príliš veľa. Ja sa hádam zbláznim. Čo hádam... Určite!
A možno aj vy potrebujete len, aby sestra... Možno tým netvorom nebude nakoniec nikto.
