Čo urobím, keď sa mám hrozne veľa učiť do školy na písomku? Poviem si, že to už aj tak nestihnem, tak načo... Potom pôjdem pozerať telku alebo si sadnem k počítaču, prípadne sa niekde zakecám. Keď to nechám na úplne poslednú chvíľu (večer pred písomkou), tak pociťujem neuveriteľnú únavu a zvalím sa na posteľ. No nakoniec to nenechám tak a hoci viem, že mi stačí ečko (to už nie je stredná škola), vstanem, nájdem v sebe silu a naučím sa, čo treba. Viem totiž, že na to mám. To len látka sa mi posunula dole. Čo nemusím, to predsa nerobím. Veď si predsa musím užívať život. Ibaže, to sa dá všetky dni v mesiaci okrem toho jedného.
Treba nám odhodlanie, silu, sebazaprenie. Možno aj motiváciu. Pocit, že iní nám a v nás veria. A že si verím aj ja. Na tom je založený úspech.
Tiež učiť sa a robiť to, čo nás baví.
No nebudem po nociach umývať riad, cez deň makať od rána do večera a po istom čase mať na účte "pár" miliónikov ako u všetkých tých typických miestami nezmyselných filmov. Možno nebudem mať nič, len dobrý pocit, ktorý ma bude hriať.
A budem šťastná, že sa nenechám odradiť neúspechom a dokážem prekonať samu seba. Že 2 hodiny pred spaním nebudem jesť...
