Počúvam, ako môžu kupovať 10 chlebov do týždňa a nič nevariť. Ako si môžu v nedeľu len tak sadnúť do auta a ísť si kúpiť 1,5 l piva. A to má byť celý nákup! Počúvam, prečo si, preboha, nepovysávajú, nepozametajú. Prečo nič nerobia? Ale keď tam prídem, sadnem si, meliem v jednom kuse a je mi všetko jedno. Neponáhľam sa, taký skvelý pocit.
Nevadí mi, že niekto nejde na VŠ, ani že nedoštuduje. Nevadí mi, že vyfajčí krabičku na deň. Ani že má 17, je slobodný a má decko. Nevadí mi nič, lebo ani opak ma neuspokojuje.
Ako keby išlo len o skvelé školy, vždy navarené teplé jedlo, slušnú prácu, veľa prachov a podobné veci. Ako keby to nás robilo šťastnými. Nerobí...
Ach, mama. Občas ma štveš.