Čo by som si stranu vyberala, rovno si nejakú založím!
Môj potenciál sa v tomto smere začal vyvíjať už kdesi v detstve...
Siedmy (príp. ôsmy) ročník na ZŠ. Hrali sme sa na politické strany a voľby na hodinách občianskej náuky. Také tie blbé hry, keď poriadne neviete, čo to tá politická strana je, navyše máte vymyslieť program, obhajovať niečo, čomu nerozumiete... Je to niečo podobné, ako hra "Vyber jedného, komu dáš srdce!" Vyber si z malého dievčatka, ktoré srdce nemusí prijať, no má celý život pred sebou. Alebo staršieho pána, ktorý je uznávaným vedcom, no nové srdce mu predlží život len o pár rokov. Neznášam takéto hry, hoci tuším, aké pocity a myšlienky v nás majú vyvolať. A čo som ja Dr. House?!
Boli sme rozdelení do 5 skupiniek a tá naša to zobrala vážne. Ako názov politickej strany sme si zvolili "Združenie pracujúcich Slovenska", na ktorý sme boli aj patrične hrdí. Dokonca sme si urobili logo. Nie také obyčajné, zvolili sme si "obrysy hraníc SR a nad nimi prekrížená lopata a hrable". Keď to naša učiteľka zbadala vytlačené na papieri, nadšením nežiarila, ale nakoniec nám logo schválila. Veď bolo zo všetkých najlepšie! Pútavé, výstižné a atypické.
Mali sme okolo 13-14 rokov a politika nás v žiadnom prípade nezaujímala. Ale zažrali sme sa do toho. Doma sme natlačili nejaké papiere (všetko s naším logom), materiály, program. Bolo to proste super. No nemali sme potuchy o vytváraní imidžu, podstate politickej reklamy, public relations či lobbingu.
A tak sme si ako všetky ostatné strany aj my odprezentovali svoj program. A pred voľbami sme každému spolužiakovi nezabudli povedať, že jeho politickú stranu budeme určite voliť. Ale že naša je tiež dobrá. Že my zavedieme do škôl toto a tamto... Že kto mal najlepšie logo... Že kto pre vás urobí viac; Lukáš so štvorkami či Peťo s jednotkami, ha? A kto vyhral? No my.
Tak preto mám predpoklady na založenie politickej strany. Už ako 13-ročná som ovládala základy politického marketingu! :)
