Ako v raji, v siedmom nebi, v inom svete. Ako horolezec na najvyššom vrcholku hory, kozmonaut vo vesmíre, vynálezca v najmodernejšom inštitúte. Ako blázon, šialenec. Ako bez minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Ako v inej dimenzii vnímania. Ale fyzicky, duševne i citom.
Ako pulzujúce chvenie, nezastaviteľná túžba, neprekonateľná radosť. Ako spaľujúci plameň, ružový sen, nekonečný čas. Ako závan vône, stretnutie očí, dotyk 2 rúk, to najjemnejšie pohladenie, tie najkrajšie slová. Ako pocit absolútneho šťastia. Taká je skutočná ..... No zároveň aj ako nepatrná kvapka vody, peľ na rastlinách, ranná rosa. Ako zlomok sekundy, minúta šťastia, chvíľka radosti. Ako zdravie, mladosť. Tak ľahko je pominuteľná .....
Niekedy mám pochybnosti. A je to skutočne tak? Nie je to len nafuknutá bublina? Nie je. Všetci totiž vieme, že NÁDEJ zomiera posledná. No skutočná LÁSKA, tá nezomrie nikdy! Aspoň v telenovelách je to tak...
Keď sa v najbližšom čase nezbláznim, tak už iste bláznom som!
Ako človek bez vzduchu, rastlina bez živín, zviera bez potravy, mlyn bez vody. Ako lampa bez žiarovky, prehrávač bez slúchadiel, elektrický spotrebič bez elektriny, sušička bez teplého vzduchu, umývačka riadu bez vody. Ako učiteľ bez žiakov, riaditeľ bez úradu, spisovateľ bez pera, opravár bez náradia, kňaz bez veriacich. Ako otcov holiaci strojček bez batérií, mamina krížovka bez písmen, bratova izba bez neporiadku, sestrin bicykel bez kolies. Ako gitara bez strún, klavír bez kláves, bubón bez blán. Ako noc bez mesiaca, deň bez slnka, búrka bez bleskov. Ako bezfarebná dúha. Taký je život bez .....