Hazard vo vlaku

Až pri vystupovaní mi hlavou prebehlo, že vlak išiel z Bratislavy, preto taký nadštandard. Ale to už som mierila ku klasickej, mne bližšej "motorke". Usadila som sa hneď pri vchode do rušňa vo štvorke. Vedľa mňa v šestke sedeli a živo sa rozprávali 6 páni (ďalej chlapi). Po kontrole cestovných lístkov pánom revízorom som usúdila, že buď sú s ním veľmi dobrí kamaráti alebo ich spája rovnaký zamestnávateľ (ŽSR). Asi skôr to druhé... To už aj pri mne sedel pán v stredných rokoch a sem-tam utrúsil nejakú poznámku k chlapom v 6-tke (zrejme aj on železničiar). Tentoraz som si pohodlie vlaku UŽ nevychutnávala, len som striedavo čumela buď do blba alebo do knihy...

Zrazu však pristúpili ďalší 2 chlapi, 30-tník a 50-tník, tipujem. (Už ich pri mne bolo 9, z toho troch som poznala z videnia, predpokládam aj oni mňa.) A k tomuto som sa chcela prehrýzť. Čuduj sa svete (a ja som sa poriadne čudovala) začali hrať karty. O peniaze! Žiadne zápalky... Taška medzi kolenami poslúžila ako stolík, karty už zamiešané a pripravené. A peňaženky. Princíp hry som úplne nepochopila - nestíhla som (predtým som to nikdy nehrala). Ale veľmi dobre som sa pobavila. Pri vklade 1 koruna som sa smiala, keď sa to však vyšplhalo na 100-tku, na tvári sa mi objavil už iný úsmev (napätý).

Hrali traja, ďalší šiesti sa dívali a hru komentovali (a aj pán revízor!). Ostatní cestujúci v rušni mierne pokukovali, ale z ich tvári som usúdila, že takéto niečo vidia častejšie. Zrejme aj dosť často.

Bankovky, mince, sedmičky, esá, ruky sem, ruky tam. Ani som nestíhala sledovať hru. Cesta mi ubehla rýchlo. Peniaze len-tak kolovali medzi peňaženkami hráčov. Chlapi ale postupne vystupovali a aj hra musela byť ukončená (jedine vtedy nie, keby som si zahrala aj ja :-) Nakoniec, pred cieľovou stanicou ostali už len 3-ja. To už som sa postavila a začala sa pomaly obliekať s dobrou náladou mysliac na to, či takýto "hazard vo vlaku" ešte niekedy zažijem (asi začnem využívať služby ŽSR).

Vtom sa mi ten pán v stredných rokoch, ktorý si ku mne ako prvý prisadol, s úsmevom na tvári pozdravil: "Dovidenia." Avšak ja, celá zaujatá rozhodnutím ako si uviazať šál, som len medzi zuby precedila: "Dovi..." Chcem však k svojmu pozdravu (tu - dodatočne) pridať ešte 1 vetu: "A nabudúce, veľa šťastia v hre..."