Včera sme mali hrozne ťažký deň. Totiž, písali sme písomky. Z daňovej sústavy, z účtovníctva. Skúšali maturitné otázky z literatúry, ekonomiky. Stres, panika :-) No napriek tomu sme sa zase raz schuti zasmiali.
Pri Ľubinom rehote to určite počuli aj na chodbe. Na jej smiech nikdy nezabudnem. Ani na tie Sjuzine, Nikine, Marošove, Džanine, Džudžine (koho ešte?) hlášky, ktoré zabávali celú triedu. Ani na Norove neskoré príchody, keď meškalo všetko, od výťahu až po električku. Či na Andyho vypytovanie sa na hodinách. Ďakujem, že si (ne)chtiac naťahoval čas. A ty, Gabi? Keď si mi s plnou vážnosťou sľúbil, že budeš mojou konkurenciou, čo sa týka učenia, a tak. Dúfam, že ešte budeš. A ty, Yawa, nezabudni, čo nás zblížilo. Behanie na net pomedzi živé prekážky. A Evine hodiny? Ako ste (ja som sa nedala) veľká väčšina báli, keď mala zlý deň. Na "vybijem Ti zub", či "už 120 rokov učím na tejto škole" tak ľahko nezabudnem...
Bolo toho veľa. Aj dobrého, aj zlého. Pohádali sme sa, ponadávali si, uzmierili a zasmiali sme sa. Nezabudnem na Vás, Ľudka, Yawa, Ľuba, Monika, Vera, Saxi, Zuzi, Nika, Ľubica, Sjuza, Lenka, Nika. Ani na Vás, Džudža, Džana, Lucia, Mirka, Zuzka, Peťa, Nella. Nevynímajúc chalanov, na Andyho, Mareka, Nora, Maroša, Maťa, Gabiho. A na tých, ktorí ma napadli ako poslední, no to len preto, že je Vás tak veľa. Všetky Zuzky, Radka, Renáta, Vevi, Ria, Nikola a ešte Ty, Thyna.
Dnes sa ku mne dostali ďalšie 3 maturitné pamätníky. No, idem sa vypísať tam :-)
