Rovnaké prianie by mohli mať všetci moji kolegovia blogeri maturanti. V tomto čase totiž zistíte, koľko ich tu je. Objavujú sa články, ako maturovali, ráno na chodbe stepovali (preberám ich frázy). Aj revali a stresovali. Veď to všetko aj moji spolužiaci! Prípadne čo zaujímavé sa v priebehu maturity odohralo, atď. A ako sa všetci zrazu učili!
A to je to! Učili sme sa ako blázni. Áno, máme perfektné maturitné vysvedčenia odložené v zásuvkách našich písacích stolov (aspoň teda moje tam určite je - v tej hornej zásuvke vpravo). Možno nám už aj vďaka tejto maturite odpustili prijímačky na nami vysnívanú vysokú školu. Vlastne, aj zamestnať sa už môžeme. To nie je len tak hocičo.
Teraz, v tejto chvíli, si však želám len jedno. Aby som si celú tú kopu teórie zapamätala aspoň na najbližších 85 rokov. Aby som sa ju neučila len kvôli jednému maturitnému týždňu a jednému maturitnému vysvedčeniu. To by bolo pamätať si "Sonety, Letorosty I, II, III, Žalmy a hymny, Prechádzky jarou, Prechádzky letom (či zimou?), Stezky, Dozvuky a Krvavé sonety". Fakt skvelé! A funkcie dopravy - sprostredkovacia, inováčna, sociálna. Niečo perfektné!
A možno si ešte urobím tri vysoké školy rôzneho zamerania, prečítam 1 232 kníh z toho 564 encyklopédií, precestujem polovicu sveta... Všetko z toho si zapamätám, a potom pôjdem do Milionára. A možno len to chcem - podať si ruku s Martinom Nikodýmom. To bude môj cieľ!
Tak toto je moje prianie po týždni "tvrdého" učenia, po maturite, po strese tých druhých a po mojom nadávaní, že je to dosť o šťastí.
Chcem si to všetko zapamätať, aj keď mi to bude úplne nanič a v živote veľkú väčšinu z toho nevyužijem (no na praktické veci ako účtovníctvo nedám dopustiť). Veď som sa učila ako blbec. Zaslúžim si to.
