A plávať? Panebože! Šestka, plavecký kurz. Ja som sa naučila jednu vec, ale oni už boli predo mnou. Vedeli ďalšie tri. Dokonca do tej vody skákali. No určite, rozbijem si hlavu o dno. Alebo sa utopím. Tu som mala rada Silviu. Ona v tom plávaní bola ešte horšia než ja. Ak to bolo vôbec možné. Moravcová by zo mňa proste nebola, ani nebude. Ale zato som im to v sedmičke vrátila, lyžiarsky kurz. Niektorí vôbec nevedeli lyžovať. Skutočne vôbec. Ani na svah nechceli ísť. Tiež som nebola profík, to nie. Skôr som mala šťastie pri úvodnej predvádzacej jazde a následnom začlenení našimi inštruktormi do skupín. Na konci sa malo totiž zatočiť doľava, tak som to zvládla. Doprava by som sa dolámala. A ďalej to už išlo. Inak, určite športujte.
A nikdy som nemala Tamagochi. Také to elektronické zvieratko, o ktoré ste sa starali; hladné bolo, choré, aj narodky oslavovalo. Skoro každý to mal, ale ja som nemala. Nikto mi nechcel kúpiť.
A nevlastním, nemám či neviem 129 038 ďalších vecí. Ale na druhej strane ich aspoň toľko zasa mám, ovládam, dokážem. Ale nebudem ich predsa menovať. To by som sa chválila.
Po rokoch som sa dokonca naučila aj lúskať prstami. Že obyčajné lúskanie?! Vôbec nie. Si predstavte, že máte hudobnú výchovu a na pokyn učiteľky tam tlieskate, búchate a lúskate. Ibaže vám to nejde. Ale už viem ako na to. Kľudne môžem lúskať aj 2 hodiny v kuse pravou i ľavou rukou. A najlepšie sa to učí pod vodou, teda s mokrými prstami. Fakt, skúste.
A moja mama mala tohto roku 55 rokov. Chápete, 55! A navyše rovnako tak aj otec. Ja mám 19. Mne sa to vždy zdalo až príliš veľa. No a tak, keď som bola menšia, normálne som im sem-tam pár tých rokov ubrala. Však čo. Normálne som KLAMALA. Nikdy som nechápala, ako môžu mať rodičia spolužiakov tak málo. Čo ich všetkých mali v osemnástke?! Dnes je mi to totálne jedno. Však ja mám staršiu sestru. Tridsiatka na krku, hehe, nezávidím.
Minule ma naštvala suseda. Tvrdí, že jej syn nejde na VŠ len preto, že nestihli niečo poslať. Ale zaregistrovaní boli. Aj na internete sa dačo pozerali. Aká registrácia? Aký internet? Zavolám, napíšem. Prípadne omeškanie ospravedlním, dačo vymyslím. Pošlem, čo treba. Podľa mňa (každého) úplne vymýšľa a kryje syna. Veď nemusí ísť na výšku, no a čo? Môže pracovať. Stačí to normálne povedať. Veď aj tak nás hŕba hneď v prvom semestri vyletí. A viete, koľko ste ušetrili. Do 1 tisícky na samotnej prihláške, 3 stovky na overovaní vysvedčení. Ďalej stovku na maturitnom a stovku na poštovnom, zhruba. Všetko posielate doporučene. Ušetrili ste 1500,- korún na jednej škole.
Proste by nešiel alebo nepôjde na výšku. Veď to nemusí rozkrikovať po celej ulici. A ja som nechodila na tanečnú, no. Rodič bráni dieťa a nevinne sa pritom klame. Hlavne, že navonok všetko máme aj vieme. Dokonalosť. Taký prirodzený vonkajší tlak. Každý ide na VŠ. A kľudne povieme, že doma máme Warholove originály po stenách. Aj v kúpeľni, nemáme ich proste už ani kam vešať. A elektronické otváranie okien. Nie na aute! To má predsa každý. Normálne v dome. To je, čoo...
A toto vie skutočne len PÁR ľudí, ale vodičák som urobila až na druhýkrát. Tak teraz som samu seba jednoznačne zhodila pod zem. Nikto si so mnou už do auta nesadne, aj keby som zadarmo rozvážala. V práci mi služobné auto nedajú a žiadny ma nebude chcieť. A keby len to! Viete ako mizerne mi vtedy bolo - kvôli smerovkám. Tak nič z tohto tu určite nikomu nehovorte! Jasné? Jazyk za zuby.
