Pred pár mesiacmi čakám na autobus, cestujem domov. Zrazu zbadám profesorku, ktorá ma na OA učila celé 2 roky ten predmet, kde po triede neustále niečo kolovalo. Liščie chvosty, kadejaké skrutky a podobné veci, medzitým nenápadne lístočky, mobily a podobne. Aj si na mňa spomína, čomu sa čudujem. Vraj, že ma tu už minule zazrela. Myslí si, že cestujem k babke na víkend. Hehe, že k babke... Vysvetlím jej, že idem domov dýchať čerstvý vzduch. A ona celá nadšená vykríkne: "Však ja jem rodačka z Paloty!" Palota je dedina od tej mojej neďaleko a my sme zrazu ako rodina. No fakt. Už premýšľam, aké by to bolo, keby to skôr zistila. Ach, protekcia, úsmevy na chodbe... Veď si predstavte. Vlastne, nie, nie.. Veď ja to nepotrebujem. Ale bolo to perfektné, keď z krásnej slovenčiny prešla na tvrdú rusínčinu.
Aj na internáte sa mi stala podobná vec. Vychovávateľka len podľa môjho priezviska usúdila, že na mňa v jeden večer pri kontrole vybehne po rusnácky. To bol šok! Zrazu, tak z ničoho nič. Odvtedy boli bežné otázky typu: "A čo tam hore u nás?" Ale vždy som sa jej odvtedy zdraviť musela. Dobrý deň, dobrý deň,.. "No keby ste niečo potrebovali, tak viete, kde som..." padlo z jej strany.
Páči sa mi to. To totiž nie je také ako keď stretne Bratislavčan Bratislavčana alebo Prešovčan Prešovčana hoci aj na Madagaskare. Tu je to iné. Nech ste v budove NR SR alebo hoci aj v samotnom Bielom dome prepnete na rusínčinu a ste "rodina" (áno, preháňam). V škole počas prestávok, u lekára, hoci aj v mäsarni - všade po rusnácky.
A keď v správach na JOJke náhodou začujem hlas Ruslany Kurilcovej, hneď bežím k telke. Milujem tie reportáže, kde odchytí nejakého staršieho uja, tetu a ten si do kamery melie jedna radosť: "Ta znate jak to tu dakoli bylo. Stari ľude by Vam povili..." A keď to potom počujem doma v obývačke, smejem sa. No a ešte že máme toho Warhola. Áno, Andyho mama pochádzala z rusínskej dedinky Miková. S radosťou si v novinách čítam miničlánky o Medzilaborciach. A minule písali o nejakom rusínskom divadle v Prešove. Aj také je? No toto! Cítim sa ako národne uvedomelá, takto nejako sme sa to na literatúre o autoroch učili. Napriek tomu, že túžobne očakávam september, kedy vypadnem...
A skutočne som milovala, keď sa niekto v mojom okolí úrputne snažil niečo po rusnácky (či rusínsky) naučiť. Nech to bol hocikto. To k tomu úvodu. Svoje prípadné decko o 13 rokov tiež dačo naučím. Však nech vie. Aj keby som žila v Austrálii!
