Rozprávaš mi o Bambuľke a Dedovi Jozefovi. Minule si aj niečo zaspievala. Len tak trošku, ale bol to spev! A spomínala si svoju rodinu. Aj zážitky z minulosti, svojich starých kamarátov, známych. A ako si sa v škole ulievala z písomiek a skúšania. Dokonca som dostala návod na ten "nenájditeľný" ťahák. A to všetko si Ty predtým nikdy nerobila...
Si iná, cítim to.
Niektorí naši spoloční známi tvrdia, že určite máš frajera. Iní, že si sa dala na nejaké východné náboženstvo. Prípadne si vyhrala nejaký ten miliónik, užívaš si ho a s nami sa nechceš podeliť ani len o pričuchnutie k nemu. Ja tomu ale neverím. Poznám Ťa. Podľa mňa si nejakým spôsobom zistila, že ten hnusný, nudný, odporný a mnohokrát bolestivý život je predsa len fajn. ON JE FAJN! SKUTOČNE FAJN! A začala si aj tak žiť.
Vieš čo? Závidim Ti. Nenaučíš to aj mňa? Aj ja túžim chodiť pomedzi ľudí s dáždnikom v ruke a vykrikovať: "Si zastrelený! Si zastrelená!" A naučím to aj ďalších, uvidíš. Len ma to Ty najprv nauč.
