Predsa tento muž nevie nájsť svoj vnútorný pokoj. Je oddaný pomoci ostatným a všetko, čo robí, robí s radosťou, no nenapĺňa ho to.
Bolesti, strachy a utrpenia iných na ňom nenechajú veľkú stopu, ale nedovolia mu vzlietnuť a byť slobodným. Aj keď to nevie slovami vyjadriť, taký je jeho stav. Pre okolie predstavuje krásu a čistotu, no on vo svojom vnútri vie, že niečo robí nesprávne. Jedno ráno, ktoré vyzerá rovnako ako každé iné, spúšťa muž sled udalostí, ktoré ho dovedú k pochopeniu toho, čo doteraz nevedel vysloviť.
Tak ako v iný normálny deň ho navštívi dobrý známy a chce sa s ním porozprávať o jeho problémoch. Muž, aj pre neho neznámych dôvodov, rozhovor odmietne a z domu odíde. Nevie kam smeruje a prečo mení svoje zvyky, nevedie ho nič iné, než jeho vnútrorný hlas. Pri svojej prechádzke vníma svoje okolie. Nadýchava sa poločerstvého vzduchu a premýšla, kde je skrytá pravda, ktorú hľadá. Na jednom rozcestí zastaví. Napravo od seba vidí pole. Je čisté, nikým nedotknuté. Nestavajú sa tu domy a nikdo nič nepestuje. Nachádza sa tu len to, čo priamo vyrastá z našej Matky Zeme. Rozhodne sa pre prechádzku po poli. Vníma krásu rastlín, zeme, kvetín, ale aj bahna, či suchých listov. Vníma to, čo ostalo nami nedotknuté a nachádza v tom nevídanú krásu a pokoj. Rozhodne sa ľahnúť si a odpočinúť si tu. Nikým nerušené ticho. Žiadna rodina, žiadni známi. Žiadna cesta, žiadne domy. Žiadna elektrina, žiadny nábytok. Žiadne zvuky, žiadne revy. Žiadna práca, žiadne povinnosti. Nič len ticho. Ticho a on. V samej podstate ticha nachádza odpoveď, ktorú mu slová dať nevedeli.
Ponorený do ticha našiel svoj vlastný pokoj. Pri jeho znovuobjavení pochopil, že každá pomoc, ktorú vo svete sprostredkoval, nebola ničím iným než prehltnutím nepokoja iných, jemu blízkych ľudí. Títo ľudia tak u ňho našli úľavu a on bol dosť silný na to, aby túto energiu prehltol a očistil. Tým však narušil svoj vlastný pokoj a obmedzil sám seba. Pochopil, že takáto pomoc nie je ničím iným než odďaľovaním nevyhnuteľného. Prehltnutím zloby iných ľudí im poskytol novú pôdu, no ľudia ostali rovnakí. So svojou pôdou narábali rovnako ako predtým a znovu ju znečistili. Muž sa tak stal ich smetiskom, miestom, kde iní to staré môžu spáliť, aby vyrobili to isté, na miesto toho, aby vyrobili novė. Muž sa však zmenil a úlohu smetiska odmietol. Cestou naspäť sa tak rozhodol. Uvedomil si, že to prinesie isté nevyhnuteľné zmeny. Tieto zmeny ho však privedú k lepšiemu životu. Svojich známych naďalej prijímal, no namiesto človeka, ktorý ticho počúva a súcitne pritakával našli ľudia niekoho iného. Muž sa vždy krásne usmieval a ľudí začal učiť tichu. Začal ich učiť tomu, čo do jeho života prinieslo pokoj. A čo sa stalo s jeho známymi? Nuž, niektorí sa pobrali preč a pohľadali si nové smetisko, iní zase pochopili jeho učeniu o tichu a vydali sa na púť pohľadať ho.
