Proces vytvárania volebných obvodov je celkom komplikovaný. Nie každý vie, na čo je potrebné si dať pozor. Existujú viaceré požiadavky, ktoré je potrebné brať do úvahy, ak chceme korektne rozdeliť územie na viacero volebných obvodov. Medzi základné požiadavky patrí:
približne rovnaký počet voličov v jednotlivých volebných obvodoch (odchýlka max. 10 % od priemerného počtu pripadajúceho na jeden mandát),
približne rovnaký počet prideľovaných mandátov v jednotlivých volebných obvodoch (ekvinumerozita mandátov),
kontinuálnosť (celistvosť) volebných obvodov,
kompaktnosť volebných obvodov,
rešpektovanie administratívno-správneho členenia,
...
V praxi je často nemožné súčasne naplniť všetky tieto požiadavky. O to je dôležitejšie, aby sa k vymedzovaniu volebných obvodov pristupovalo zodpovedne. Návrh M. Kotlebu, ktorý predložil, nebol dobre pripravený. Tvrdím to aj napriek tomu, že zákon je ohľadom tvorby volebných obvodov prakticky bezzubý (o návrhu M. Kotlebu som písal v predchádzajúcom blogu).
Je potrebné meniť aktuálne volebné obvody a počet v nich prideľovaných mandátov?
Poslanci často uvažujú spôsobom, že nechcú meniť tvar volebného obvodu, ktorý im umožnil byť poslancom v krajskom zastupiteľstve. V prípade, že by vo štvrtok poslanci zachovali status quo, vyzeralo by to takto:
Prijatím takejto alternatívy by však došlo k niekoľkým problémom:
Prerozdelenie mandátov medzi jednotlivé volebné obvody by nebolo korektné. Prerozdelenie mandátov by nesedelo s výsledkami ani jednej zo štandardných metód prerozdeľovania mandátov.
Maximálna odchýlka od priemerného počtu obyvateľov na jeden mandát by bola 22,29 %, čo je viac ako dvojnásobok benátskou komisiou odporúčaného maxima (10 %). Z toho napríklad vyplýva, že voliči v okrese Detva by mali o 50,47 % väčší vplyv na výsledok volieb ako voliči vo volebnom obvode Banská Štiavnica, čo nemožno považovať za spravodlivé. Problém je možné vidieť aj v tom, že mandáty medzi jednotlivé volebné obvody nie sú rovnomerne rozdelené.
Odpoveď na otázku, či je potrebné meniť status quo je podľa mňa jednoznačná: áno. Ponúkajú sa viaceré riešenia:
Nie veľmi dobré riešenie
Ak by už poslanci silou mocou chceli zachovať aktuálne tvary volebných obvodov, mali by si vybrať jedno z prerozdelení, ktoré je uvedené vo vyššie uvedenej tabuľke (len na okraj konštatujem, že za najvhodnejšie metódy považujem Websterovu a Huntingtonovu). Ale aj v takomto prípade by odchýlky od priemeru boli väčšie ako 20 %, čo by k optimálnemu stavu malo ďaleko.
Optimálne riešenie
Osobne za najlepšie riešenie považujem vytvorenie šiestich volebných obvodov, kde by sa menšie okresy spojili do jedného volebného obvodu:
Maximálna odchýlka od priemerného počtu obyvateľov na mandát je len 4,28 %. Mandáty by boli prerozdelené pomerne a až na jeden prípad by sa vo všetkých volebných obvodoch prideľoval rovnaký počet mandátov. Menšie okresy by mali dostatok zástupcov na to, aby dokázali presadiť svoju agendu. Vytvorené volebné obvody by boli kontinuálne. Návrh rešpektuje aj administratívno-správne členenie, t. j. nerozdeľuje okres(y) na viacero častí. Všetci kandidáti by mali približne rovnaký počet voličov, ktorých by mali vo volebnej kampani osloviť, čo by taktiež zrovnoprávnilo volebnú kampaň.
Vhodné riešenie
Za bezproblémovo vytvorené obvody by som považoval aj prijatie modelu s volebnými obvodmi, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom návrhu, ale s iným počtom prideľovaných mandátov (v Banskobystrickom kraji zákon umožňuje, aby zastupiteľstvo malo 44 až 53 poslancov).
Prijatím akejkoľvek z uvedených alternatív by maximálna odchýlka od priemerného počtu obyvateľov na jeden mandát nebola vyššia ako 10 %. Naviac, môžem konštatovať, že prijatím akejkoľvek z uvedených alternatív by Banskobystricky samosprávny kraj mal jednoznačne najlepšie vytvorené volebné obvody zo všetkých krajov vo voľbách v roku 2017.
Záver
Vo väčšine ostatných krajov sa vytváranie volebných obvodov pre voľby 2017 neurobilo korektne. Dokazujú to maximálne odchýlky od priemeru v jednotlivých krajoch:
Bratislava – 54,37 %,
Žilina – 32,40 %,
Prešov – 22,32 %,
Košice – 18,54 %,
Trenčín – 18,23 %,
Trnava – 13,53 %.
Len v Nitrianskom samosprávnom kraji vytvorili volebné obvody, ktoré spĺňajú benátskou komisiou stanovené kritérium 10 % - 8,06 %.
Dokonca v troch krajoch (v Košickom, Prešovskom a v Trnavskom kraji) prerozdelili mandáty matematicky nekorektne (žiadna zo štandardných metód prerozdeľovania mandátov by neprerozdelila mandáty tak, ako je to urobené v týchto krajoch). Smutné je, že poslanci nezobrali do úvahy skutočnosť, že za uplynulé roky došlo k demografickým zmenám. Možno však iba nevedeli, že by to mali brať do úvahy.
Takže, aj keď poslanci v Banskobystrickom kraji odklepnú aktuálny stav (t. j. počty poslancov a súčasné tvary volebných obvodov ostanú nezmenené), nebude to síce v poriadku, ale na Slovensku to nebude ani nič výnimočné. Ale tým rozhodne neodobrujem to, že by tak mali urobiť.
Poslanci by mali brať do úvahy skutočnosť, že o tom, či voľby prebehli demokraticky, hladko a bez komplikácií sa nerozhoduje len v deň volieb, ale aj počas organizačno-prípravnej etapy volebného procesu. Práve v tejto fáze sa rozhoduje napríklad o tom, ako budú vytvorené volebné obvody. Nastavenie pravidiel volebného procesu zásadne ovplyvňuje kvalitu demokracie. Čim transparentnejšie nastavenie, tým lepšie. Zastupiteľstvo, ktoré nerovným spôsobom reprezentuje obyvateľov popiera základné princípy demokracie. Volebné obvody je nevyhnutne vytvoriť dobre, aby sme mohli hovoriť o spravodlivých voľbách. A platí to aj v prípade, že máme bezzubý volebný zákon, ktorý prakticky vôbec neupravuje mantinely, akým spôsobom sa môžu volebné obvody vytvárať.
