Ako prvovolič nenechal nič na náhodu. Ako jeden z mála si naštudoval volebný zákon a všetko, čo mu mohlo pomôcť vytvoriť si názor koho a ako voliť.
Z rôznych materiálov o voľbách sa dozvedel, že jeho hlas s najväčšou pravdepodobnosťou neovplyvní výsledok volieb. Na internete našiel, že pravdepodobnosť, že jeden hlas rozhodne o výsledku volieb v celoštátnych voľbách je minimálna. Ale aj napriek veľmi malej pravdepodobnosti si povedal, že sa oplatí ísť voliť. Veď, človek nikdy nevie.
Predvolebná kampaň ho však sklamala. Nebol síce naivný a ani nemal veľké ilúzie o politikoch, ale zhnusenie z politiky sa prehlbovali každým článkom o Gorile. Sasanka a problémy strany 99 % boli len čerešničkou na torte plnej marazmu a frustrácie. Celý čas mal pocit, že staré strany len oprášili volebné programy z roku 2010 a nové strany neponúkali veľa zaujímavých nápadov alebo aspoň riešenia, ktoré by ho výrazne zaujali. Negatívna kampaň ho odrádzala a mal pocit, ako keby sa niekto silou mocou snažil odradiť ho od toho, aby išiel voliť.
V deň volieb sa rozhodol, že voliť síce pôjde, ale hodí prázdnu obálku. Keď kráčal do volebnej miestnosti, jemne sa uškŕňal nad tým, že tam ide len preto, aby hodil prázdnu obálku. Ide urobiť prázdne gesto, ktoré mu nikto ani nebude veriť, pretože voľby sú tajné. Smial sa sám zo seba a uvedomoval si, ako je to celé absurdné.
Pri vstupe do volebnej miestnosti sa mu naskytol takýto pohľad.
Uvidel ako pani krúžkuje na hlasovacom lístku mená preferovaných kandidátov. Prvé čo mu napadlo bolo, že je to len figurantka, ktorá má ukázať voličom, ako voliť. Keď zistil, že to figurantka nie je, opýtal sa sám seba: Komu napadlo dať priestor pre voliča tak, aby prakticky každý mohol vidieť, za koho hlasuje? Pred voľbami sa nad tým nezamýšľal, ale podvedome očakával, že priestor, kde sa má upraviť hlasovací lístok bude vyzerať inak. Napríklad ako kabínka v obchode s oblečením. Volič do nej vojde, zatiahne záves a v pokoji upraví hlasovací lístok. Pripustil, že možno by bolo finančne náročné takéto kabínky zabezpečiť, ale nerozumel tomu, prečo priestor na úpravu hlasovacieho lístka neumiestnili niekam do kúta, resp. k stene.
Po chvíľke uvažovania pokrútil hlavou nad absurditou danej situácie. Zákon vyžaduje intímny priestor pre voliča a dokonca ho núti ísť do uvedeného priestoru. Naaranžovanie priestoru pre úpravu hlasovacích lístkov však prakticky znemožňuje tajnú voľbu. Hellerova Hlava 22, povedal si.
Premýšľal prečo niekto kompetentný nevydal smernicu, kde by bolo polopatistický vysvetlené, ako sa má volebná miestnosť upraviť? Veď museli vedieť, že okrsková komisia je laický orgán verejnej správy a nie všetci jej členovia sú elitou národa. Napadla mu aj jedna uletená konšpiračná teória.
Je to všetko kvôli exit pollom! Vedel, že exit polly sa štandardne robia tak, že anketári sa pred volebnými miestnosťami pýtajú na to, koho voliči volili. Ale začal sa zamýšľať nad tým, že po fiasku s exit pollmi v roku 2010 nechceli anketári nechať nič na náhodu. Nechceli čakať na to, či sa voliči priznajú koho volili a poistili sa. Dohodli sa s členmi volebných okrskových komisií, že sa volebné miestnosti upravia tak, aby anketár mohol spoza dverí vidieť, za koho volič hlasuje. A nepotreboval na to ani ďalekohľad. Keďže voliči museli ísť do uvedeného priestoru, anketári mali istotu, že večer na Markíze to bude presné. Aké sofistikované!
Po chvíli pripustil, že je to hlúposť, čo sa mu neskôr potvrdilo po zverejnení oficiálnych výsledkov volieb. Exit polly dopadli podobne ako v roku 2010.
Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov mu napadlo, že pôjde na protest niekam do kúta a tajne zalepí prázdnu obálku. Ale keďže si povedal, že jedno prázdne gesto na deň stačí, pristúpil do tajného priestoru a zalepil prázdnu obálku. Ani si nevšímal, či ho niekto pri tom vidí. Bolo mu to jedno.
Po voľbách zistil, že aj keby volil akúkoľvek stranu, jeho hlas by nikomu nepomohol k získaniu väčšieho počtu mandátov. Zhodnotil to tak, že svojim nevolením ušetril štátu 15 Eur. V čase krízy mu to pripadalo ako dobré a zodpovedné občianske rozhodnutie.
Určite však vedel, že ak sa niečo zásadne nezmení, voliť nepôjde.
Poznámka: Na problematickosť umiestnenia priestoru na úpravu hlasovacích lístkov ma upozornil autor fotky Gilbert Futó.
