reklama

Spomienka

To ráno sa začalo celkom obyčajne. Po treťom zazvonení budíka ma buchot v kúpeľni definitívne postavil na nohy. Teplomer ukazoval poctivých 35 stupňov. Jednoducho december......na Mauríciu......

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
SRI LANKA 26.dec 2004
SRI LANKA 26.dec 2004 

V duchu vianočnej pohody sme sa celá rodinka uvelebili na pláži a aktívne sa venovali ničnerobeniu. Miera lenivosti pomaly vrcholila, dvíhanie ruky na čašníka vyžadovalo poriadne sebazaprenie...Keďže sa však ocko zapiera rád, pitný režim bol zabezpečený. Vivat Sunset Whisky!

Ťažko povedať, či za to mohlo naše poctivé dopĺňanie tekutín, ale rozhodli sme sa pre rodinný výlet. Úžasný francúzsky kapitán sľuboval plavbu na neďaleký ostrov. Pestrý podmorský svet, krásna pláž či bujná vegetácia sú oficiálne dôvody pre podniknutie onej výpravy, neoficiálne nás presvedčila predovšetkým ponúkaná barbeque párty.... Slováci sa nezaprú... Vyzbrojení uterákmi, opaľovacím krémom a poniektorí i kinedrilom sme sa vydali napospas Indickému oceánu. Písal sa 26. december 2004.Posádka sme boli veselá. Ako aj nemať dobrú náladu, keď vás obklopuje voda, voda, samá voda a kapitán vypaľuje červíka typickou maurícijskou pálenkou? Keďže otec rezolútne vyhlásil, že ja žiadne červíky nevlastním, automaticky som bola preradená do kategórie „deti a mládež“. Z čoho boli dvaja, troj- a päťroční chlapci očividne nadšení...Priznám sa, ja už menej.

Kormidelník bol tiež známy srandista. Najprv sa ma opýtal, kam chcem ísť na strednú a neskôr, „nenápadne“ žmurkajúc na otca, či som na dovolenke s priateľom. Rodičovskému zboru však už v týchto chvíľach hromadne odchádzala farba z líc i zmysel pre humor. Pán „šofér“ sa podujal predviesť nám, čo všetko tá jeho „mašinka“ znesie a brázdil s nami po vlnách. Občas i cez vlny.... Dospelá posádka očividne stíchla. Aktivita sa zamerala na krvopotné udržiavanie sa na palube a hromženie na červíkov..... Už dávno nebolo toľko radosti pokope, ako keď sme konečne dorazili na ostrov! Prekvapil nás silný vietor a taktiež množstvo navôkol zakotvených lodí. Avšak po oznámení, že : „Jedlo je na stole!“, sa všetky obavy rozplynuli...
Mastní od hlavy až po päty sme sa konečne rozhodli vojsť do mora. Ba dokonca aj drahý pán otec – inak zarytý neplavec – sa nevedel dočkať kontaktu s vodou. Ponáhľal sa až tak, že do nej vošiel aj v šortkách a v tričku. Na tom by nebolo nič zlé, veď mu voda siahala sotva po kolená. Zrazu sme začuli krik. Po chvíli sme zbadali i jeho zdroj – blížil sa k nám kompletne mokrý otec, dokonca s absenciou jednej šľapky. Náladu mu zjavne nezdvihol ani náš burácajúci smiech... Naveľa naveľa odvrkol, že voda zrazu stúpla a navyše prudko zmenila smer, čím ho donútila zapojiť skryté plavecké rezervy a nestarať sa o také nepodstatnosti, ako je napríklad obuv.Otec mal pravdu....výnimočne...Prúd stále zosilnieval a menil sa z minúty na minútu. Rozhodli sme sa vyhľadať kapitána a žiadať vysvetlenie.....
Teda, spoluostrovníci sa rozhodli, a ja som ho ako jediný angličtinár naháňala po celom ostrove. Avšak z nášho rozhovoru som nezistila nič...Snáď len, že mal krásne modré oči. Čo ocenila jedine ženská časť posádky...

Keď sme zavrhli kúpanie ako samovražedný pokus, rozhodli sme sa pre slnenie na rozľahlej pláži. Zvedavé pohľady domorodcov sprevádzajúce každý náš pohyb nám, prirodzene, polichotili. Až do chvíle, kedy nás zaliala vlna veľkosti jednoposchodového domu... Vtedy nám to došlo....Že vtáky lietajúce takmer pri zemi neprilákala vôňa jedla a čierňava v diaľke nie je žiadna búrka na mori....Ani hromadný odchod ostatných lodí zjavne nebola náhoda.Kapitán však s bezstarostnou tvárou zavelil, že sa ide šnorchlovať. A zase tie modré oči...

A tak som si odfotila mraky nad nami s predtuchou vydareného záberu a nastúpila som na loď. Že aj voda pochytila temnú sivozelenú farbu sme si všimli, až keď kapitán nečakane prikázal zastaviť a začal pobehovať po palube. Pri rozmeroch 3x4 metre rýchlo našiel, čo hľadal. Napriek všetkému sme obliekanie sa do krikľavo-oranžových záchranných viest brali ako veselé spestrenie cesty naspäť. Ani privezovanie sa k lodi nezmazalo úsmevy z našich stredouerópskych tvárí. Až po prvý náraz vlny vyvolal čosi ako závan pochybností. Ešte sme stále netušili, čo nás čaká....Predná časť lode vyletovala dva-tri metre do výšky a ja som začala ľutovať, že nemám lepšie zapnutú vestu. Spolutrpiaci vzadu sa pre zmenu nestačili uhýbať slaným sprchám. Pohľad na nadskakujúcich, polozaslepených zmoknutých turistov bol taký komický,že sme sa napriek vážnosti celej situácie smiali ako blázni...

Ticho nastalo po prvom zablysnutí. Voda sa na nás valila zo všetkých strán. Keď je sranda, tak poriadna!Čerešničkou na torte bolo kapitánove znepokojivé obzeranie sa dozadu. Po zistení, že sa predsa len nepozerá na žiadnu z nás, sme sa prestali tváriť statočne a čakali, čo bude ďalej. Vyloženie kyslíkových bômb nás dosť zaskočilo.... A tiež hlasné uvažovanie o ponorení sa pod hladinu v prípade nutnosti....

Čo sa vlastne deje, sme zistili až o chvíľu. Po skôr zázračnom ako šťastnom doplavení sa na pevninu nás čakal šok – Sri Lanka už zápasila s ničivými tsunami... V tom okamihu sa nám divoký výlet na ostrov zdal celkom zanedbateľný. Rovnako ako aj správa, že sa niekoľko minút za nami valila päťmetrová vlna, ktorá následne zaplavila priľahlé pobrežie.... Ten deň sa niesol v duchu zapnutých televízorov. Správy o katastrofe sa neustále množili a po prvýkrát sme sa cítili priamo zasiahnutí ázijským nešťastím. Pocity sa popísať nedajú. Snáď len toľko – 26.decembra sme sa opäť narodili.

Danica Polčíková

Danica Polčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Román o ženách...a nielen prepoviedkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu