Všade dobre, v Španielsku muy bien....:)

desná ženská sa nezaprie...ani nestratí....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
spanish people
spanish people (zdroj: Rauuul)

No konečne! Moje lietadlo je definitívne pripravené vzlietnuť... Hoci jeho rozmery pripomínajúce väčšie auto vo mne nevzbudzujú veľkú dôveru, neviem sa dočkať chvíle, keď budem v cieli. V Španielsku. Obavy z lietadla nemohli predčiť eufóriu z predstavy, že čoskoro vystúpim na madridskom letisku. Aj keď ma pohľad na pani sediacu oproti s bibliou v ruke jemne rozladil...
Stále mierne šokovaná (čo si budeme klamať, aj z počerných pánov colníkov:), som sa zvítala s mojím španielskym známym Raulom. Zrejme tiež videl moje lietadlo.... Inak si neviem vysvetliť, že najprv zabudol, kde zaparkoval auto, následne stratil parkovací preukaz a finálovo sa skoro „zblížil“ so šoférom oproti...Týmto sa úprimne ospravedlňujem bratislavským vodičom za všetky svoje výčitky...

V Madride som strávila rušné a nezabudnuteľné štyri dni. Aj keď občas, vďaka všadeprítomným drinkom to nebolo s pamäťou až také ružové.
Spôsob života miestnych obyvateľov je veľmi podobný tomu nášmu, čiže som v snahe zapadnúť v prvý deň odhodila mapu a pri fotení som sa tvárila minimálne ako renomovaný odborník. Hm, za všetko sa platí...To som si mala uvedomiť, keď som sebavedome vyhlásila, že bezpečne poznám cestu do hotela, a teda odmietam ďalší adrenalínový prevoz domov. Raul sa snažil argumentovať, ale proti odhodlanej slovenskej deve nemal šancu. Predstava zoznámenia sa s novými španielskymi exemplármi jasne zvíťazila...
Stále vidím jeho vystrašenú tvár pri vysvetľovaní mi systému metra. Pravdupovediac, na vine bude zrejme i moje poblednutie pri zhliadnutí dvanástich pestrofarebných čiar pripomínajúcich návod na štrikovanie. „Yes, yes, yes, no problem!“ vydralo sa zo mňa trasúcim sa hlasom. Posledné zamávanie. Metro sa pohlo. Kvôli maximálnemu sústredeniu občas zabúdam dýchať...No keďže zlá zelina nevyhynie, po chvíľke úspešne vystupujem na najrušnejšom námestí Plaza del Sol. Najmä v sobotu v noci...
Samozrejme, počas písania esemesky v znení, aká som skvelá, úžasná a s ojedinelým orientačným zmyslom, som sa dokonale stratila. Isteže, bez mapy. Čo som nejaký turista??!
„Zachovaj paniku“, pomyslela som si. To zábradlie si pamätám a tam je ten obchodík s náušnicami....Hm, moje záchytné body sú značne originálne. Popri nadávaní na španielskych architektov vyčerpávam španielsku slovnú zásobu. A bezpečne odstrašujem tlačiacich sa jedincov.
Už peknú pol hodinku tvrdohlavo krúžim dookola. Takto som si prehliadku mesta nepredstavovala! Postupne ma to „korzovanie“ prestáva baviť. Zbieram zvyšky odvahy , zapájam všetky jazykové schopnosti a snažím sa vyzistiť vhodný smer. Jediným problémom sa ukázala byť obľúbená „špangličtina“. Funguje na jednoduchom princípe – ja do ľubovoľného objektu „hučím“ po anglicky a on mi zvesela odpovedá španielskym bla bla bla zakončeným radostným BIEN??? Verte mi, po niekoľkých pokusoch som aj po slovensky začala...Istí experti ma naveľa - naveľa presvedčivo navigovali. Avšak, na mieste „určenia“ ma ďalší „vtipkári“ nasmerovali zase späť.
Našťastie sa nejaká dobrá nemecká duša zľutovala a ukázala mi môj hotel. Ktorý bol mimochodom najvysvietenejším objektom široko – ďaleko.

Inak bol pobyt v Španielsku veľmi príjemný. Vďaka Raulovi som mala možnosť spoznať pravidelné meškanie, obedňajšie popíjanie sangrie, následné nevyhnutné siesty... Aj večere okolo desiatej hodiny sa rýchlo stali samozrejmosťou. Len občas sa na mňa domáci zdesene pozreli – keď som sa okolo druhej v noci ozvala s návrhom ísť domov. Podotýkam, že bol klasický pracovný deň...V rámci záchrany slovenskej cti som napokon poctivo vydržala do záverečnej šiestej rannej.

Všetko sa raz musí skončiť. Na záver španielskeho výletu len tak ľahko nezabudnem. Všetko sa začalo nevinne vyzerajúcou večerou s Raulovou rodinou. Ten mi hneď na úvod dobromyseľne oznámil, že som prvou ženou, ktorú jeho mamička pozvala na večeru...Ehm, táto informácia ma značne „potešila“. Navyše, rodičia boli nadpriemerne komunikatívni, no rozumela som akurát „Hola, como estas“....Niečo mi hovorí, že predstava o slovenských občanoch je vďaka môjmu mlčaniu a zubeniu sa mierne skreslená.

Lámania počiatočných ľadov sa s vervou ujal sám pán otec...To mi malo byť výstrahou....Usadili sme sa za skvostne prestretý stôl, čiže som sa bála aj pohnúť, aby sa tú nádheru nepokazila. Rodinné ohadzovanie sa olivami, ktoré väčšinou končili všade inde, len nie v ústach, bolo pre mňa ťažkým šokom Po neškodne sa tváriacich predjedlách nasledovalo hlavné menu servírované na spoločnej mise. Ešte stále v infarktovom stave, čakala som na vyzvanie pani domácej, že sa smiem ponúknuť. Raul to vyriešil vysypaním polovice misy na môj tanier... Milý to chlapec.
Pozbierala som odvahu a načiahla som sa po čomsi snáď červeno-zeleno-čiernom. „No!“ skríkol drahý pán otec a takmer ma capol po rukách. Jedlo letelo na kedysi čistý obrus. Srdce sa mi na okamih zastavilo...V tej dobe už bol Raul dávno pod stolom, nevládajúc sa nadýchnuť od smiechu. Následne sa k nemu pridal otec. Dokonca aj so mnou súcitiaca pani domáca nedokázala potlačiť úsmev. A slzy v jej očiach prezrádzali, akú veľkú námahu jej to dalo... Moje líca získali „zdravý“ ružový, miestami až fialový odtieň, ktorý sa ma držal do konca večere. Pravdupovediac, veľa sme toho nezjedli. Rodina pri každom pohľade na mňa prskala od smiechu...
Samozrejme, všetkých som ich pozvala na oplátku na Slovensko. Veď ja im to vrátim...:)

Danica Polčíková

Danica Polčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Román o ženách...a nielen prepoviedkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu