Moja mama je naozaj skvelá žena. Nehovorím to preto, že som jej dcéra a dá sa teda z mojej strany predpokladať určitá prirodzená zaujatosť. No ona taká skutočne je. Boli chvíle, keď som ju za to až nemohla vystáť, pretože predstavovala príliš dokonalé spojenie vlastností, ktoré sa bohužiaľ nededí a získava sa len veľmi ťažko... Miluje svoju prácu, aj keď je plná nevďačných ľudí a nedokonalého systému adekvátneho ohodnotenia. Miluje svoju záhradku, o ktorú sa stará so zručnosťou pravého záhradného architekta. Miluje pohyb, priateľov, pozitívny prístup k životu, čo z nej robí atraktívnu ženu so neodolateľným šarmom. A keď si myslí, že ju nevidím a ja ju pritom pozorujem z diaľky, prekvapí ma, aká je nádherná. Moja mama.
Je tiež veľká bojovníčka. Niekedy až príliš veľká, a tak sme si na to postupne všetci zvykli. Že jej sa nemôže nič stať. Že je vždy veselá, plná života a dokáže čokoľvek, možné i nemožné. Ani tú čudnú hrčku v prsníku sme nepovažovali za nič svetaborné. Všetky testy boli negatívne a operáciu sme familiárne nazvali skôr „kozmetickou" záležitosťou, než nejakým lekárskym zákrokom.
V deň operácie som sa prvýkrát naozaj bála. O ňu, o moju mamu. Avšak naša superžena bola o dva dni doma, v plnej zbroji a bez akýchkoľvek „strát". Ešte teraz mi do očí svieti status na Facebooku : „Pani máma zvládla operáciu ľavou zadnou!" Síce sme stále nemali konečné výsledky testov, no bola to pre nás uzavretá záležitosť. Iba mama sa bála...
V ten deň som prišla domov neskôr, ešte dobre naladená z kina. Hneď som si všimla, že niečo nie je v poriadku. Mali sme však obývačku plnú futbalových nadšencov, a tak som sa nechala odbiť čipsami a maminým ubezpečením, že sa je všetko v poriadku. Myslela som si, že sa možno pochytili s otcom. No ani vo sne by mi nenapadlo, že mi po naliehaní povie: Dani, je to zlé. Veľmi zlé... A ja som sa zbabelo rozplakala, akoby slzy dokázali vymazať pozitívny nález.
Nedokážem popísať, čo to je za pocit, vidieť svoju mamu - moju mamu! - tak veľmi sa báť. Objímať otca bojujúceho so slzami, pretože teraz musí byť silný on. A nevedieť, ako to celé zahrať, ako jej pomôcť. Ako povedať tej skvelej žene, že hoci netušíme, čo nás čaká, že to zvládneme... Mami, ľúbim ťa!
