reklama

Román o ženách..a nielen pre mužov VI.

Záznam šiesty Pravidlo číslo jeden : „Cesta z kúpaliska nikdy nie je taká dlhá ako cesta na kúpalisko“. Od tohto pravidla postupne odvodzujeme všetky ostatné. Zásadne parkujeme v tieni, v smere cesty vedúcej späť domov a čo najbližšie k vodnému zdroju, nehľadiac na kvalitu a obtiažnosť terénu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Obrázok blogu

Preto občas z auta skôr vypadávam než vystupujem, o stratených šľapkách a rozutekaných minerálkach ani nehovoriac.
Parkovaním však adrenalín nekončí. Skutočná „sranda“ začína pri lokalizácií vhodného miesta na rozloženie uterákov sťa symbolu obsadenia územia.
Tí najšikovnejší pošlú hneď skoro ráno prieskumnú skupinku v zložení geriatrických členov rodiny, strážiacu ťažko vydobyté pozície. Druhá fáza nastáva okolo obeda, keď sa prázdninujúca mládež zotaví z ťažkej noci. Ich čierna až fialovejúca farba pokožky predpovedá skorú návštevu dermatológa.... Ďalšiu fázu tvoria bežní pracujúci. Z posledných síl opúšťajú rozpálené kancelárie a vedení pudom sebazáchovy sa hromadne hrnú k vode. Stavať sa im do cesty sa klasifikuje ako prudko nerozumné, počítačmi týraný zrak prípadné vyčnievajúce končatiny zväčša nezaregistruje.

Práve k ostatnej skupinke som sa dnes pridala aj ja. Vyzbrojená karimatkou, nevyhnutnou knihou a túžbou po aspoň symbolickom bronze na dokonale vybielenom tele. Ako dcéra stierkara dokonale reprezentujem rodinnú firmu. Avšak poznámka akýchsi výrastkov pri nedávnej rodinnej prechádzke typu „Aha, jogurty idú!“ ma donútila konať.

Preskakujem telo za telom a snažím sa nájsť kúsok voľného miesta. Myšlienku poposúvať rozťahujúce sa rodinky radšej zavrhujem hneď v zárodku. O mnoho kilometrov ďalej som šťastne zakotvila pri odfukujúcom labradorovi z jednej strany a skupinke hnedastých –nástok zo strany druhej. Ignorujúc ich prepaľujúce pohľady, znižujúce moje sebavedomie nenávratne k bodu mrazu, začítala som sa do prinesenej literatúry.

Keď som sa desiatykrát vrátila k tej istej vete bez pochopenia jej významu, zamerala som sa radšej na prebiehajúci rozhovor susedných ženštín. Jednoznačnou líderkou bola ošperkovaná onechtovaná natupírovaná bruneta, dynamicky rozhadzujúca rukami napriek značnej nestabilnosti jej plaviek.
Práve dotelefonovala. Obsah počula polovica jazera, no ona ho, očividne vyvedená z miery, distribuovala priľahlým kamarátkam.
„Ona je taká blbá! Zas mi dala malého k telefónu a ja že haló môj kredit! Na to mi rozpráva o nejakých kašičkách a plienkach, jak keby bol ten krpec pupok sveta!“ Babenky súhlasne prikyvujú.
„Šak čo mňa je do jeho šerblíkov, ani normálne rozprávať nevie, iba šušle jak nekompletná!“V rámci dramatickej pauzy sa nadýchne a zanietene pokračuje. „Decko ťa totálne zblbne, som jej volala kvôli novému odtieňu rúžu, čo som konečne zohnala a ju to vôbec nezajímalo! Ani na značku sa nespýtala, ja ooodpadnem!“
Blížil sa dramatický záver, súdiac podľa toho, že si konečne sadla. „Tss, ja teda určite nebudem hentaká matka, sa vezmem a pôjdem do fitka a na kozmetiku, ma nebude obmedzovať. A hentak rozprávať tiež nebudem, to mi rovno jednu vylepte, kočky!“Kočky prisľúbili jednu výchovnú v prípade nutnosti a ešte chvíľu viedli „duchaplnú“ diskusiu na tému šialené matky.

Už som sa chcela opätovne začítať do mierne navlhnutej knihy, keď som zaregistrovala dobre známe „šušlanie“. Na moje veľké prekvapenie ho vydávala spomínaná rozohnená bruneta. Natŕčala displej svojho mobilu a nezastaviteľne mlela : „A Timinko vie táák krásne podávať pacičku a papá iba tieto granule, nie tie druhé, si predstavte! A táákto podáva pri tom pacičku...“
Nasledovala názorná ukážka. A môj hurónsky smiech. Nuž, očividne to kočky s prepleskom zmeškali :)

Moju pozornosť náhle upúta skákajúca taška. DRAHÁ volá. Hlavou mi preblysla naša včerajšia bojová porada. DRAHÁ totiž mierne povediac penila. Na DRAHÉHO, ako inak:)

Človek by si myslel, že opis spoločne stráveného piatkového večera bude minimálne totožný. A tak, keď mužská časť tohto milého páriku opisovala perfektnú žúrku, strávenú na chate s výbornou partiou ľudí, decentnou dávkou vínka, spoločnou zábavou a ochotným odvozom späť domov, nechápala som blesky v očiach jeho krajšej polovičky. „Tak si to predstav – celý deň sme opäť strávili v trojici s jeho siamským dvojčaťom s krycím menom kamarát. Potom si vymysleli akúsi chatu na konci sveta, kam som ich samozrejme viezla ja, veď páni potrebujú vypnúť,“ uviedla ma do deja. Okrem toho, že zúčastnených vôbec nepoznala, prekvapil ju i značný nepomer pánskej a dámskej populácie. „Ženských ako na výpredajoch,“ povzdychla.
DRAHÝ sa naozaj zabával. Škoda len, že zo všetkými okrem svojej „šoférky“. Keď už druhú hodinu stála na rovnakom mieste bez akéhokoľvek občerstvenia, poprosila najbližšieho mužského jedinca o pohár minerálky. V tom momente sa vynoril už ovínený DRAHÝ a s teatrálnym výkrikom „Jeee jasné! Hej baby, som voľný!“ pokračoval v zábave.
DRAHÁ zvyšok takzvanej párty strávila vymýšľaním možných spôsobov zavraždenia partnera z nepríčetnosti...

Niet divu, že ma jej veselý tón hlasu mierne zaskočil. Hodnú chvíľu trvalo, kým premohla šklbajúce sa kútiky.

Keď jej ráno po spomínanej udalosti DRAHÝ suverénne zahlásil, aby nedramatizovala, nezmohla sa v danej chvíli na adekvátnu reakciu. Jeho šťastie....
A tak sa zrazu ocitla na diaľnici šoférujúc DRAHÉHO auto, sledujúc svoju polovičku vezúcu sa v aute pred ňou. Bolo ho treba vrátiť akejsi slečne zo včera. To auto. Aspoň dúfam. ...
Každopádne, DRAHÁ má pred DRAHÉHO autom značný rešpekt. Všetok hnev z nej razom vyprchal, ako sa sústredila na svoj šoférsky výkon. Niet divu, že keď auto začalo podivne chrčať a skákať, krvi by sa jej nedorezal. Hladkala ho, prihovárala sa mu prívetivým hlasom a sľubovala hory-doly. Napokon sa zdalo, že jej modlitby boli vypočuté, pretože auto z ničoho nič stíchlo. DRAHEJ sa vrátil tep a farba do líc, nasadila okuliare a lá čajočka a vychutnávala príjemnú jazdu...
Až do chvíle parkovania. Pár metrov pred parkoviskom sa z auta vynoril kúdeľ dymu. DRAHÝ bleskurýchle priskočil a začal zachraňovať. To auto, nie DRAHÚ. Tá sa krčila pri chodníku, očakávajúc nevyhnutný výbuch. Aspoň podľa americkej kinematografie... Našťastie dym pomaly ustal, DRAHÍ to v zdraví prežili a pátrali po príčine vzniknutej situácie.

To už sa DRAHÁ nekontrolovateľne chechtala. „ Tak si predstav, že som mala celý čas zatiahnutú ručnú brzdu a som si to pre tú moju nazúrenosť vôbec nevšimla! Však blondína!“ dodala zvesela.
„Vieš, DRAHÝ síce následne vynadával celý kalendár, no auto je zázrakom v poriadku. A on mal taký zvláštny des v očiach, keď si uvedomil, čoho všetkého som schopná!!!“ :)

Čo dodať na záver? Žena sa potvorou nenarodí, žena sa potvorou stáva..! :)

Danica Polčíková

Danica Polčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Román o ženách...a nielen prepoviedkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu