V piatok 21. októbra som mala hotové všetky stop-motion animácie a mohli sme sa pustiť do prípravy prezentácií v jednotlivých skupinách. Deťom som dala aj voľnú ruku, ale každá skupina musela začať pokrikom, nasledovalo predstavenie jednotlivých členov, oznámenie, čo ktorá skupinka pestovala za rastlinku. Nasledovalo pár viet o rastlinkách (napr. ktorá vyrástla najvyššie, alebo ktorá vôbec nevyrástla, ...). Potom samotné pozeranie jednotlivých nádob a informácia o tom, koľko merali rastlinky po 15. dňoch pozorovania. Na záver ukázanie všetkých rastliniek a poďakovanie za pozornosť.
Deti si svoje vety napísali na papier, ja som ich cez veľkú prestávku naťukala do počítača a vytlačila. Aby sme sa nemuseli texty učiť naspamäť, vymyslela som karty A5 z tvrdého kartónu - na jednej strane, ktorú videli diváci, bol obrázok jedného z Kozmixáčov, na druhej strane mali deti nalepené texty k prezentáciám.
V piatok sme si povedali aj presný scenár pondelňajšieho dňa D, ktorý mal dve možnosti - s televíziou alebo bez nej.
Takto nejak to vyzeralo:
1. Privítanie
2. Príhovor Janko
3. Predstavenie projektového vyučovania Daniela
4. Prezentácie detí
5. Prekvapenie pre deti vo veľkom balíku
6. Prekvapenie pre Edulab
7. Prekvapenie pre rodičov a hostí
8. Prekvapenie od mňa pre deti a hostí
Tuším je tu viac prekvapení ako prezentácií. Ale nevadí, všetci si to zaslúžili.
Aby sme s prípravou triedy nemali veľa starostí, vybrala som sa v nedeľu do práce, aby som si triedu pozametala, poumývala, dozdobila a uložila lavice a stoličky tak, ako som si to predstavovala. Môj skromný odhad bol, že budem v práci 1,5 hodinky maximálne, lebo som sa ponáhľala pripravovať posledné prekvapenie pre deti. Kto ma pozná, vie, že keď mám veľa času, vymyslím toho 100x viac, ako by bolo vhodné. Ešte som vyrobila obrovského Kozmixa, zakryla tabuľu krásnou farebnou plachtou, prilepila tímové plagáty a pozorovacie hárky, zabalila darček pre deti, nachystala obrus, tanieriky a poháre, malý stolík na naše rastlinky, kostýmy a rekvizity, kartičky s textami, odznaky... Áno, áno, viem, "iba" 3 hodiny mi to trvalo, ale výsledok stál za to. A ušetrila som si stres v pondelok.
V pondelok sme si počas vyučovania trénovali naše výstupy, na záver sme si poslali v kruhu dve iskričky, aby sme neboli nervózni a odviedli čo najlepšiu prácu. Ostávalo teda už len ísť na obed, uložiť drobné občerstvenie, ktoré nám doniesli z Edulabu, obliecť sa do kostýmov a netrpezlivo čakať na hostí. Skoro by som bola zabudla, že sme vyrobili aj orientačné šípky s nápisom "Deň klíčiaceho semienka", aby všetci trafili do tej správnej triedy.
Nervózna som bola veru dosť, ale nebojím sa do svojho monológu zaradiť občas vtipné poznámky, ktoré uvoľnia atmosféru a mňa povzbudia. Príhovor som si dopredu nepripravovala, mala som len osnovu, ktorej som sa po pár slovách prestala držať a rozprávala o tom, ako a čo sme v projekte všetko robili, čo deti dokázali, ako sa rozdelili do skupín, ako plnili svoje úlohy.
Každý tím sa predstavil v krátkom vstupe, pri ktorom mali na sebe originálne tričká vyzdobené recyklovateľným odpadom (plechovky od piva, nápojov; plastové vrchnáky; hliníkové obaly od jogurtov; staré CD a kazety; novinový papier; rolky z toaletného papiera). Ja to sledujem od počítača, ktorý obsluhujem vtedy, keď treba zapnúť stop-motion animáciu. Keďže som bola súčasťou jedného z tímov, musela som sa pred samotnými prezentáciami obliecť aj ja. Nepočítala som však s tým, že sukňa, vyrobená z plechoviek, bude natoľko široká, že budem mať problém prejsť cez dvere a usadiť sa na stoličke. Dobre som sa na sebe bavila, myslím, že som nebola jediná.
Prezentácie dopadli skvele, bola som nadšená, ale hlavne som už mala za sebou svoj príhovor, takže stres a nervozita opadli a už som si to len užívala.
Prišlo prvé prekvapenie odo mňa pre deti. Bolo zabalené vo veľkej krabici. Ešte v piatok a následne aj v pondelok som deti upozornila, že niečo dostanú, ale že to patrí všetkým, aj keď sa neujde každému jedna vec z krabice. Darček dlho neodolával a postupne sa začali objavovať ušité postavičky - Kozmix, Hedka, Ďurko, Loka, Wander, Klaudy, Beatboy a Selfi.
Po eufórií sme mohli pristúpiť k prekvapeniu pre Edulabákov v podobe básničky o Kozmixovi. Autorom som ja a čiastočne aj deti.
Kozmix – to je postavička,
zamáva ti bez slovíčka.
Zelený je a či modrý?
To je jedno, veď je dobrý.
Veľmi rád si tancuje,
všetkých pri tom zvalcuje.
Priatelia mu pomôžu,
učenie tak premôžu.
S Kozmixom sa učím rád,
je to skvelý kamarát,
ktorý sa vždy usmieva,
niekedy dozadu chodieva,
na hlave má oči,
len čo niečo zočí
dopredu hneď skočí.
Úlohy nám zadáva,
kto to nevzdá, vyhráva.
O rastlinky sa všetci staráme,
veselo sa zabávame.
Fotograf bol každý z nás,
pobavilo to aj každého z Vás.
Záhradník kvietky polieval,
krhličkami pri tom mával.
Metrom sme vždy merali
a pri tom sme výskali.
Do počítača sme ťukali,
reporty sme písali.
Občas sme sa hádali,
ale vždy sa učili.
Nádoby sme mali tri,
hrali sme sa pri tom hry.
Rastlinky v skrini sú žlté,
je to pre ne kruté.
Na parapete nejaké tiež spia,
ráno sa vždy zobudia.
Máme aj farebné kulisy,
s fotením to súvisí.
Projekt sa nám veľmi páči,
ale už stačí.
Každý z nás hovoril dvojveršie, ktoré si vlastnoručne napísal na papier na karte. Hostia sa smiali, my s nimi.
Prekvapením pre rodičov a hostí boli trávoví panáci. Vyrábali sme ich s deťmi na hodine prvouky v stredu. Použili sme silonkové ponožky, trávové semienka, hlinu, nitku, pohyblivé oči, plastové misky, vodu a šikovné ruky. Každý vyrobil dve hlavičky - jedna putovala do rodiny a druhá hosťom z Edulabu, mojim hosťom, pani reportérkam z médií, pánom fotografom.
Prekvapenia sme sa dočkali aj od Edulabákov - priniesli a rozdali deťom diplom a krásne tričko. Deti boli nadšené a neverili, že si to všetko môžu nechať.
Čerešničkou na torte bola naozaj torta, ktorú som vyrábala s mojou kamarátkou a bývalou kolegyňou v piatok a v nedeľu. Mňam, mňam, veľmi nám chutila.
Po oficiálnej časti zostali v miestnosti skoro všetci rodičia v družnej debate, ja som nevedela, ku komu skôr skočiť a komu skôr ďakovať. Pozitívnych ohlasov bolo neúrekom, za čo ďakujeme.
Bol to náš veľký deň, ktorý sme si užili tak, ako sme chceli. Každý bol so svojím výkonom spokojný a odchádzal s úsmevom na tvári.
Kozmix nás bude aj naďalej učiť, my budeme naďalej učiť Kozmixa a ušité postavičky si budú deti v triede požičiavať aj počas vyučovania, aby im pomohli ľahšie zvládnuť učivo a moje neľahké otázky. Na víkend budú putovať k ôsmim deťom domov za odmenu. Každý pondelok sa potom dočítame, čo spolu zažili. Teším sa na to.
