Začiatkom apríla, ešte pred nedávnym útokom ruských rakiet na civilné ciele v Kryvym rihu a Sume, bývalý republikánsky prezident Spojených štátov George W. Bush oznámil: „Bol som poctený, že som dnes ráno mohol stráviť pár minút rozhovorom s prezidentom Zelenským – dnešným Winstonom Churchilom. Poďakoval som prezidentovi za jeho vedenie, príklad a oddanosť slobode a pozdravil som odvahu ukrajinského ľudu. Prezident Zelenskyj ma uistil, že vo svojom boji proti Putinovmu barbarstvu a násiliu nezakolísajú.“ Bush so Zelenským spolu volali v čase, keď Trump začal používať ruský naratív o Ukrajine.
Každému, kto sa len trošku venoval politickým pomerom v USA, musí byť jasné, že Donald Trump nie je myšlienkovým pokračovateľom republikánov z éry Reagana a oboch Bushovcov. Pritom názory republikánskych konzervatívcov z tejto éry sa úplne nestratili. Je ich vidno aj vo verejnom priestore, aj keď pravda, narážajú na väčšinový „trumpizmus“ medzi novými republikánmi z éry MAGA. Sú však počuť a nič nestratili zo svojej jasnej zrozumiteľnosti. Stále vyznávajú osobnú slobodu, osobnú iniciatívu a slobodný trh, ale ostávajú verní aj euroatlantizmu a aktívnej zahraničnej politike. Patrí k nim aj samotný George W. Bush, napokon práve on svojho času povedal, že prežitie slobody v Spojených štátoch stále viac záleží na úspechu slobody v iných krajinách. A bol to George W. Bush, ktorý po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 na USA svojou „doktrínou“ posunul vojenský aktivizmus v zasahovaní do svetového diania až na extrémnu úroveň.
Bývalý prezident, napriek viacerým výzvam, sa v posledných voľbách nepostavil verejne voči Trumpovi. Ako to urobili niektorí iní významní republikáni z okolia Reaganovej a Bushovej administratívy. Niektorí z nich, a nebolo ich málo, dokonca vo voľbách podporili demokratku Harrisovú. Najznámejší z nich bol Dick Cheney, minister obrany za Busha staršieho a viceprezident Busha mladšieho. Bush to neurobil napriek dobre známej osobnej antipatii, ktorú voči Donaldovi Trumpovi cíti. Predsa len, George W.Bush je politikom starej školy, v ktorej sa nepatrí ísť proti vlastnej strane, ktorej bol pred pár rokmi lídrom.
George W. Bush svoju autoritu v konzervatívnom prostredí prejavuje zverejňovaním alternatívnych postojov na Trumpovu politiku. Využíva na to najmä svoj Inštitút G.W.Busha, ktorý funguje ako intelektuálny think tank s niekoľkými desiatkami pravicovo a konzervatívne orientovaných odborníkov. Vo svojich výstupoch zatiaľ priamo neútočia na Donalda Trumpa, ale k prerokovávaným témam jeho administratívy zverejňujú komentáre i odporučenia, ktoré vyvracajú mnohé Trumpove postoje a kroky.
Najviditeľnejšie to je v zahraničnej politike. Konflikt na Ukrajine od začiatku interpretujú ako súčasť globálneho boja totality so slobodou, z ktorého Spojené štáty nesmú vycúvať. „Nemôžeme tolerovať autoritárske šikanovanie a nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Putin. Ukrajina je náš priateľ a demokratický spojenec a zaslúži si našu plnú podporu v tomto najťažšom období," vyjadril sa k útoku na Ukrajinu George W. Bush hneď na jej samotnom začiatku. Jeho odborný tím vypracoval a ešte v decembri 2024 zverejnil pre nastupujúcu administratívu Donalda Trumpa odporúčania, ako vyriešiť vojnový konflikt a napraviť chyby nerozhodného a končiaceho Joea Bidena. Návrh spočíval v štyroch bodoch, v stručnosti: urýchlené poskytovanie ešte silnejšej vojenskej pomoci Kyjevu, posilnenie existujúcich ekonomických sankcií voči Rusku a zavedenie nových, pozvanie Ukrajiny do NATO a venovanie pozornosti stíhaniu ruských vojnových zločinov.
Trump sa neriadi ani jedným z nich a ide úplne opačnou cestou. Neváhal dokonca ukrajinského prezidenta Zelenského v pracovni bieleho domu uraziť. Reakcia na tento incident bola od Bushovcov okamžitá: „Na zdesenie tých, ktorí podporujú slobodu, sa svet obracia k ústupkom diktátorov. Bolo bolestivé sledovať minulotýždňové stretnutie v Oválnej pracovni, miestnosti, ktorú prezident George W. Bush často nazýval "svätyňou slobody“, spoločne vyhlásili najvyššie postavení predstavitelia Prezidentského centra a Inštitútu G.W.Busha. Ako upozornili, mať Ameriku na prvom mieste je v poriadku. No nikto nedal Trumpovi mandát k tomu, aby hneď na druhom mieste mal Rusko.
Bushov inštitút stále trvá na vojenskej podpore Ukrajiny a na tvrdom postoji voči Rusku. Svoje postoje odôvodňuje množstvom rôznych odborných analýz, ale aj vhodnými štatistikami a prieskumami. Napríklad prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého 69 % republikánskych voličov tvrdí, že Rusko je agresorom a 83 % nesúhlasí s Putinom. Alebo zistením spriazneného Reaganovho Inštitútu, ktorý každoročne mapuje názory Američanov na zahraničnú politiku. Ten zistil, že Američania bez ohľadu na politickú orientáciu podporujú väčšiu angažovanosť Spojených štátov v medzinárodných udalostiach.
V snahe priblížiť sa k videniu sveta optikou „protrumpovských“ republikánov, upozornili na analýzu American Enterprise Institute (AEI), podľa ktorej sa takmer 70 % z celkovej pomoci Ukrajine minulo v samotných Spojených štátoch na americké tovary a služby, najmä v obrannom priemysle. Tým sa podporila domáca výroba, udržali a vytvorili pracovné miesta a modernizoval samotný obranný priemysel. Ďalšia štúdia AEI upozornila, že prípadné víťazstvo Ruska na Ukrajine alebo mocenské posilnenie Ruska výhodným „mierom“, by predstavoval pre Spojené štáty väčšiu hrozbu a reakcia na ňu by bola z dlhodobého hľadiska oveľa nákladnejšia – až o ďalších 800 miliárd dolárov na dodatočnú obranu.
Okrem samotnej Ukrajiny, oba tábory republikánov na seba narážajú aj v postoji k rušeniu zahraničných programov. Keď sa Elon Musk pustil do škrtov vládnych výdavkov, na prekvapenie viacerých sa jeho prvou obeťou nestali programy Green Dealu, voči ktorým bola spoločná nevôľa všetkých republikánov, ale programy zahraničnej pomoci nastavené ešte od čias studenej vojny, sledujúce uchovanie vplyvu USA vo svete. Na zrušenie podpory pre vysielania Rádia Amerika a Slobodnej Európy reagoval Bushov Inštitút veľkým rozhovorom s významnými redaktormi vysielania a disidentmi, ktorí vysvetľovali, ako im slobodný prístup k informáciám pomohol v boji s domácimi utláčateľskými režimami. A ako veľmi niečo také bude chýbať teraz.
Podľa informácií Freedom House, za posledných 18 rokov celosvetovo a kontinuitne klesá podiel slobody vo svete. Bushov inštitút preto považuje za veľmi dôležité, aby sa Trump zameral na aktívny boj proti autoritatívnym režimom. Veľký dôraz kladú na aktívny boj s novou „osou zla“, čiže s Ruskom, Čínou, Iránom a Severnou Kóreou, ktoré upevňujú vzájomné vzťahy a spoluprácu v oblastiach od potierania ľudských práv po vojenskú pomoc. Riaditeľ Medzinárodného republikánskeho inštitútu Daniel Twining v Senáte upresnil, že doterajšie programy zahraničnej pomoci poberali z rozpočtu USA 1 %, no pomáhajú premieňať potenciálnych nepriateľov na amerických priateľov a zabezpečujú dôležité americké záujmy, ako je prevencia smrteľných chorôb a podpora vnútornej stability...a robia to za relatívne nízke náklady. To znižuje hrozby pre Spojené štáty a robí svet bezpečnejším a prosperujúcim.
Bushov Inštitút sa aktívne postavil aj za pokračovanie programu boja s AIDS. Zaviedol ho ešte pred 20 rokmi sám George W. Bush a za ten čas vďaka nemu vyškolili a podporili tisíce zdravotníckych pracovníkov a pomohli vybudovať infraštruktúru verejného zdravotníctva a komunitných podporných sieti. V štátoch, kde sa podarilo osvetou dosiahnuť aj spolužitie partnerov v dlhodobých stabilných vzťahoch, sa priemerná dĺžka života zvýšila o 18 rokov.
Asi najväčším paradoxom týchto sporov je, že títo „reaganovskí“ no najmä „bushovskí“ republikáni boli svojho času označovaní liberálnymi elitami z východného pobrežia za antiintelektuálov. A dnes sa stávajú práve intelektuálnou konzervatívnou alternatívou voči Trumpovi. National Review, časopis, ktorý sa od 60. rokov 20. storočia stal najvýznamnejším predstaviteľom konzervatívnych názorov v USA, v ktorom pôsobili najznámejší myslitelia z tradičného i neokonzervatívneho prostredia, sa proti Trumpovi postavili už počas jeho prvého volebného obdobia. No najzásadnejší zlom v ich postoji k Trumpovi spôsobila až jeho neochota uznať výsledky volieb v roku 2021 a násilie, ktoré tým vyvolal v samotnom Bielom dome.
Pre mnohých republikánov sa tak Trump stal ohrozením demokracie a slobody, ale to neznamená, že by si priali zánik Republikánskej strany. V podstate sú v podobnej situácií, ako predstavitelia tradičných konzervatívnych strán v Európe, ktoré si stále nevedia poradiť s príklonom mnohých konzervatívne cítiacich ľudí k radikálnym a populistickým stranám. V Spojených štátoch však funguje politický systém dvoch strán, a tak klasický demokratický pravičiari i autoritatívni populisti sú spolu v jednej strane, podobne ako radikálni ultraliberálni aktivisti i ľavicoví progresívni demokrati u Demokratov. Nespokojní republikáni vedia, že ich hlavnou úlohou bude nájsť nového nástupcu Trumpa, no vedia, že to bude veľmi ťažké. Trump má za sebou zatiaľ dostatočnú finančnú podporu, vďake ktorej ovládol väčšinu dôležitých pozícií v Republikánskej strane. Preto tí skeptickejší z nich hovoria, že reformovať stranu bude výzva na veľa rokov, a že umiernení republikáni sa budú musieť ešte veľa rokov poklonkovať „trumpizmu.“ Nádejou pre nich môže byť nejednotnosť priaznivcov Trumpa v ekonomickej oblasti. Libertariáni okolo Elona Muska podporujú medzinárodný voľný trh a štát vnímajú len ako objednávateľa zákaziek pre svoje firmy. Protekcionisti okolo Petra Navarru ale naozaj veria v prospešnosť ciel a ochrany trhu. Obe skupiny však spoločne odmietajú návrat k aktívnej zahraničnej politike USA s étosom Spojených štátov ako ochrancu slobody vo svete. V tomto smere veľa nádeje na skoršiu zmenu k lepšiemu nie je.
Autor je politológ a historik, člen Demokratov
