Na Slovensku sa rozpadá naozaj veľa vecí: nemocnice, pamiatky a v poslednom čase aj politické strany. A práve k tomu som sa rozhodol niečo napísať, pretože nemocnice už sú trošku obohrané, skrátka potrebujú oddych. Takže poďme si to na začiatok zhrnúť. Rozpadol sa tak trochu Smer-SD tak trošku ĽSNS a tak trošku to vrie aj v SaS ale o tom potom. Tieto dve strany toho narobili viac než dosť a všetci ich verne poznáme. Smer-SD to trošku zasiahlo a pán vedúci sa cíti dosť podrazený. To je pochopiteľné u človeka, ktorému ste prepustili premiérsky post v tých najhorších časoch a ešte ste na ňom postavili aj predvolebnú kampaň kde vyzeral skôr ako slovenský James Bond, ktorý chce zviesť Slovensko do postele. Keby som to tak trochu uzavrel, Pelegriniho Hlas nemá ďaleko od Smeru. A dokonca keby ste tieto dva názvy spojili vznikne celkom fajn názov ako HlasSmeru-SD alebo pred voľbami by sa hodil slogan SmeruHlas-SD, najlepšia voľba!!
Teraz sa pozrime na stranu druhého charizmatického vodcu. ĽSNS všetci poznáme. A ak nie, tak to je tá extrémistická strana, ktorá má súdny doklad o tom, že nie je extrémistická. Pochopiteľne. Charizmatický vodca prišiel bohužiaľ momentálne o dvoch najcharizmatickejších členov. Už nebude mať koho postaviť na pódium pred ľudí s tým, že si bude môcť byť istý, že presvedčí a zaujme úplne všetkých vďaka ich krásnym basom. Tento rozpad má aj mierne pozitívum aj negatívum. Keďže odídenci sa rozhodli, že si založia novú demokratickejšiu lepšiu stranu, môžme súdiť nasledovné. Je možné, že pri ďalších voľbách sa hlasy extrémnych ultranacionalistov prerozdelia natoľko, že sa ani nedostanú tam kde chcú. No zároveň sa môže stať presný opak, ak by sa pred voľbami spojili napríklad do nejakého typu koalície. Celkom sa mi páči aj teória, že je to naplánované tak, že oni založia novú stranu keby náhodou Kotlebova strana už nedostala potvrdenie o ne-extrémnosti. Úprimne si to nemyslím, ale ani to úplne nevylučujem. Človek nikdy nevie. Neviem, čo si mám myslieť o kajúcnikovi Mazurekovi, ktorý sa vydal na cestu pustovníka. Už nie je taký, aký bol a mám pocit, že nebude taký ako tvrdí.
Buďme veštci takýto kajúcnickí pustovníci a nebojme sa poprieť a ľutovať svoje minulé či budúce správanie. Čo by človek nespravil pre dobrý pocit.
