Ked je autizmus medzi vami a dietatom 2

Ako pouzivam Floortime v skoleNajskor by som chcel (zase) povedat, ze pozorovanim dietata sme na polceste za uspechom. Cim viac o dietati vieme, tym lepsie mu mozme pomoct zostat regulovanym a kludnym. Ked vieme na ktore vnemy reaguje slabsie a na ktore silnejsie mozme sa pripravit na kvalitnejsi cas s dietatom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ked som zacinal ako floortimer v skolke s jednym trojrocnym krpcom nemal som vela casu na pozorovanie a dokonca som sa pred tym nestretol s rodicmi a tak som nic nevedel. Vlastne, nevedel som ani to, ze idem do skolky, tak som bol dost prekvapeny ked som zrazu stal pred osemnastimi trojrocnymi krpcami. A preto som musel dohanat pocas toho ako som pracoval, co nie je prave najlepsie riesenie.

A preco s nim vlastne pracujem? Aj ked je verbalny, ma problemy s komunikaciou a interakciou s rovesnikmi. Niekedy, presedi cely den na jednom mieste, inokedy len tak chodi hore-dole, obcas na niekoho reaguje. Problem je v tom, ako same ucitelky priznali, oni nevedia o autizme vobec nic a nemaju cas sa mu venovat individualne. Ked som sa raz spytal ako zvladol den ked som tam nebol, dostal som odpoved – Nevieme, nemali sme cas s nim byt.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Proste nasim cielom je aby sa hral s peers a zapajal do aktivit bez poziadania, cize aby bol prirodzeny.

Zo zaciatku bolo pre mna najdolezitejsie vytvorit kontakt, cim myslim, ze bude pre neho prirodzene, ze som s nim a sam bude vyhladavat moju spolocnost. Ked sa dostanete do tohto levelu, mozte sa posunut dalej. Nezabudajte na follow the child’s lead a preto sa snazte aby dieta same dalot navr na nieco. Ked som si vytvoril tento kontakt s nim, vzdy ked som rano prisiel, pozrel na mna a prisiel za mnou, pretoze vedel, ze som tam kvoli nemu. Vzdy ma privita s usmevom a deli sa so mnou o veci ktore v to rano robil.

SkryťVypnúť reklamu

 Niekedy je velmi tazke sa k nemu dostat v pondelok po vikende. Preto mi rodicia pisu maily co robili cez vikend, kde boli, s cim sa hrali a ake videa pozerali. To mi velmi pomaha, ked sa mozem naladit na jeho rytmus s jeho vecami.

Napr: Ja som vcera isiel do kina a hadaj co sa stalo! Veeelmi som sa smial, pretoze ten film, ktory som videl bol velmi smiesny. Boli tam auta a vsetko to bolo take smiesne, ze niekedy ked som sa smial sa mi rozsypal pop-corn!

Toto vsetko v animovanom hlase, co najviac dramaticky aby som dieta zaujal a ocakavam, ze mi on sam povie, ze aj on bol v kine, tak ako by to urobilo typicke dieta. Ked sa sam nezapoji do tohto rozhovoru pomozem mu, ale nepoviem mu, ze aj on bol v kine. Mozem povedat: Hmm, som zvedavy kto iny isiel do kina vcera. Alebo sa mozem spytat: Hej, ako bolo vcera v ZOO?(Playfull Obstruction) Tu uz ocakavam, ze so smiechom mi povie, ze nesiel do ZOO, ale ze aj on bol v kine. A potom mi sam povie o tom vsetko. Rozdiel je v tom, ze aj ked som ho posunul aby mi povedal o tom, rozprava sam od seba a nie preto, lebo mu niekto prikazal aby to povedal, alebo dokonca zopakoval nieco. Niekto napriklad neda dietatu cas na ulozenie myslienok a slov a povie: Povedz, ja som bol tiez v kine! Samozrejme, ze toto dieta zopakuje, ale toto nie je moj ciel. Ja chcem aby dieta same bolo schopne reagovat a rozpravat, alebo pozerat do oci. Sam musi mat dovod a sam musi chciet, nie preto, ze som mu prikazal. To nie je prirodzene. Samozrejme, ze sa moze naucit vela veci, ale robi ich ako nejaky system a nie pretoze ma na to dovod.  

SkryťVypnúť reklamu

Ale opat, toto dieta je vysoko funkcne. U deti ktore su na opacnom konci tohto autistickeho spektra pomahaju zase ine metody, ktorym sa ja u tohto krpca vyhybam. Zalezi na schopnostiach dietata a podla toho mozme zvolit metodu.

Niekedy je pre neho velmi tazke vytvorit a udrzat ocny kontakt. Snazim sa byt co najviac v jeho rovine a pred nim aby ma nemusel hladat. Castokrat ma so sebou jednu fotku na ktoru je upnuty a mne dokonca dovoli tu fotku drzat J Teraz pracujem na tom aby sa delil aj so svojimi kamaratmi. Niekedy ked chcem aby sa na mna pozrel vezmem tu fotku a dam si ju pred tvar a rozpravam za toho pajaca na nej a potom si ju dam vedla tvare a hned na to za hlavu. Vtedy mame velmi dlhy ocny kontakt a ked vidim, ze ho stracam, zase si dam pred tvar tu fotku na chvilu. On sa smeje pri tom ako sa mi pozera do oci a to predsa chceme.

SkryťVypnúť reklamu

Inokedy zase len poviem, ze som ho nepocul, pretoze sa otacal, ale nepoviem aby sa na mna pozrel. To preto aby poznal dovody preco sa ma ludom pozerat do oci ked sa s nimi rozprava. Niekedy jednoducho musi aby ho ten druhy pocul, inokedy preto, ze si vymiename nase pocity ocami (radost, smutok, prekvapenie, smiech…). Preto je dolezite aby sa naucil tieto dovody.

Najviac mi robil starosti circle time (ked sedia v kruhu, citaju knihu, spievaju, alebo zuju nejake keksiky s mliekom) kde vsetci vykrikuju a on tam sedel jediny potichu. Skusal som vela veci a neskor som zistil, ze so mnou komunikuje najlepsie ked nesedim pri nom, ale som oproti nemu, cize z druhej strany kruhu. Vtedy sedaval treti od ucitelky akoby na strane kruhu. Lenze problem bol v tom, ze ak chcel vidiet co sa deje v predu zmeskal to ostatne co robili druhe deti. Musim spomenut, ze zrakove senzory ma slabsie ako u zdraveho dietata. Tieto deti niekedy nepracuju ako tie zdrave a preto je pre ne takmer nemozne stihat sledovat viac veci v jednom case.

Preto som navrhol aby sedel presne oproti ucitelky, cize co najdalej od nej. (no, lenze ucitelky nemaju radi ked im niekto meni ich program) Na toto som dostal odpoved, ze ho tam nedaju, pretoze sa boja, ze nebude vidiet poriadne na obrazky v knihe. Samozrejme, ze obrazky vidi a dokonca aj pismena (vie citat, ma tri roky J) a hadajte co! Teraz stale vykrikuje, zapaja sa do aktivit, reaguje na to co ine deti hovoria. To ze je schopny vidiet aj deti aj aktivity v predu v jednom case mu dovoli sustredit sa na motor planning napr.

Ale samozrejme, ze presadnutie nebola jedina vec ktoru som urobil. Ked sedel prvykrat na novom mieste, mali/>/> sme cas na hudobne nastroje a priniesli sme vela bubnov. Prave teraz je velmi na bubny kvoli tomu obrazku co ma. Takze sme mu zo zaciatku pomohli citit sa vo svojom ked sme ho premiestnili a aj to dost ulahcilo celu situaciu.

Mozno to niekedy vyzera, ze nasim cielom je prisposobit tento svet tomu ich, ale nie je to tak. Cielom je naucit ich chciet byt v nasom svete co najprirodzenejsou cestou. Oni nebudu chciet byt u nas pokial to bude neprijemne. A preto trocha tolerancie a respekt nam moze velmi pomoct na tejto ceste. Jednym z najhlavnejsich cielov u tychto deti je, aby nasli svoju vlastnu osobnost, ale to sa im nepodari pokial im ju budeme brat! Najdu iba to, co im ukazeme, ze maju! Niekedy, ale musime trochu zatlacit na dieta aby sa mohol do tychto levelov dostat.

Tieto priklady ktore som tu uviedol nemusia byt ucinne pre ine dieta. Treba skusat, pozorovat ako dieta reaguje na nase akcie. Napr. ak by som vedel, ze jeho vizualne senzory su over neposadil by som ho tak aby videl vsetko, pretoze by mohol byt nervozny a nezvladol by to. Mozno by nam ukazal tantrum, mozno by len nedokazal pracovat tak ako ked nie je nicim ruseny.

Daniel Kubik

Daniel Kubik

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

... Zoznam autorových rubrík:  AutizmusRubbish

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
SkryťZatvoriť reklamu